Prečo u nás nechodí s darčekmi Ježiško

3 komentáre

DSC_0003DSC_0022DSC_0025DSC_0036DSC_0043DSC_0053DSC_0060DSC_0032

Aby bolo jasné. Nechodí ani Dedo Mráz či Santa. Vlastne chodí, ale iba “akože”. Naše deti vedia, že darčeky si dávame navzájom. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti (toho času to bol Dedo Mráz) a tak sme vždy vedeli, že darčeky nosia rodičia. Ba čo viac, napríklad ocino nás pravidelne brával na nákupy darčekov pre mamu. Dostávala naozaj fajnovosti. Jeden rok to bol napríklad lis na cesnak. Ale nie o tom som chcela. Myslím, že dôležitý bol celý odkaz, ktorý to v sebe nieslo. 

Už ako malému decku mi rodičia zriadili pokladničku, kde som si po celý rok šetrila drobné. Pred Vianocami sme šporkasku otvorili a spolu so staršou sestrou sme kúpili darčeky pre najbližších. Niečo sme aj vytvorili a keďže sestra bola taký ten večne nabudený aktivista, tak sme si pripravili aj pásmo vianočných piesní a básní, ktoré sme predniesli počas Štedrého večera. Moje Vianoce neboli ničím ochudobnené, preto ani my našim deťom nehovoríme, že im niečo Ježiško donesie. Vedia, že o darčekoch rozhodujeme my. A na oplátku sa ich snažíme viesť k tomuto spoločenskému úzu. Trochu ošemetná situácia nastáva, keď sa deti rozhodnú šíriť pravdu medzi svojimi kamarátmi. A tiež si aj my musíme neraz dávať pozor na jazyk pred inými deťmi, ktoré na Ježiška či Santu veria.

Ale aby sme sa vrátili k téme. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby nejaké darčeky vyrobili. Keďže deti tento blog zrejme nečítajú, môžem prezradiť, že staršia neterka Saška pre nás pripravila originálne tričká s potlačou linorytu. Keď dostaneme, foto zavesím na blog. Pred pár dňami som zase navrhla mladšej neterke Zuzke a dcérke Hanke, či by nechceli ako darčeky spraviť záložky do knihy. Stačili nám k tomu vylisované listy zo stromov, tvrdý papier, lepidlo, nožnice a nejaké fixky. Následné dekorovanie bolo už v detských rukách, hoci som im občas pomohla s písaním. Ešte ich musím zabaliť, pretože túto aktivitu už prenechali mne. Takže šťastné a veselé!

 

Reklamy

3 comments on “Prečo u nás nechodí s darčekmi Ježiško”

  1. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti – to je úplně super postoj:)) Já sama děti nemám, ale jednou bych to taky chtěla dělat takto, je přece blbost nalhávat dětem něco o Ježíškovi, když celé Vánoce většinou zařídí právě mámy. A je to celé takové složité, dárky schovávat, přenášet, aby to děti neviděli, no nevím, mě se to nelíbí..A vůbec, rodiče toho za děti dělaj většinou tolik, ale tím míň si toho děti váží a tak i u Vánoc, myslím si, že když děti vědí, že dárky kupujou rodiče, vyhnou se otráveným pohledům nad dárkama nebo řečím, že jsou hnusný, že je jich málo apod., což už jsem taky v příbuzenstvu slyšela..to mi přišlo dost hrozný:(

    Like

    1. Tak vôbec tradícia darovať darčeky na Vianoce je v podstate “mladá”. Niekde som čítala, že ešte začiatkom 20 storočia to na slovenskom vidieku vôbec nebolo bežné. To o čom píšete, že decká komentujú darčeky a ich množstvo, to sa vie veľmi rýchlo zvrhnúť. Po týchto Vianociach akurát s manželom uvažujeme nad nejakou reguláciou presne preto, aby sme tomu v budúcnosti zabránili. Myslím, že by celkom stačilo pravidlo dvoch darčekov – niečo, čo chceš (samozrejme umiernene) a niečo čo potrebuješ (napr. ponožky). Každopádne, my ako dospelí, sa pomaly dostávame do bodu – žiadne kupované darčeky.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s