Ako prekonať obdobie vzdoru s úsmevom

Aká je šanca, že na dedine s asi 500 obyvateľmi stretnete spisovateľku, ktorá píše pre deti? Presne to sa stalo mne. Naša suseda Lucka Benková napísala knihu Úsmev na dobrú noc. Inšpirovala ju k tomu vlastná skúsenosť, keď musela doma zvládať obdobie vzdoru u svojho prvorodeného synčeka. Prechádzal ťažkým obdobím, pretože mu v krátkom čase zomrel milovaný dedko a ešte sa mu narodil aj mladší súrodenec. Odrazu prestal jesť a keď sa rodičia obrátili na odborníčku, dozvedeli sa, že ide o výchovný problém. Vtedy začala Lucka pomocou príbehov nadväzovať komunikáciu so synčekom a podarilo sa jej tak zvládnuť obdobie vzdoru. Z týchto príbehov vznikla neskôr kniha Úsmev na dobrú noc. Hlavnou postavou je chlapček a zajačik Čudovačik z Čudovakova. Práve zvieratko symbolizuje dieťa a jeho „maniere“ v období vzdoru. Zajačik sa nechce zdraviť, berie deťom hračky alebo klame. Chlapček ho však vždy nasmeruje na správnu cestu. Každá kapitola sa končí tak, že chlapček i zajačik sa usmievajú. Súčasťou knihy je aj záložka. Kniha je určená pre deti vo veku od 3 rokov, ale pokiaľ si upravíte text, môžete knihu predstaviť aj menším deťom. Určite sa im budú páčiť ilustrácie, ktoré si autorka spravila sama. Viac o Lucke a jej knihe sa dozviete tu.

P.S.: Ku knihe vznikla aj pieseň. Vypočuť si ju môžete tu.

LevanduLOVE

DSC_0203DSC_0204DSC_0243DSC_0232DSC_0246DSC_0270

Ešte pred pár rokmi som vôňu levandule vyslovene neznášala. Všetci z nej boli paf, dokonca aj Hapka s Hegerovou a mne sa tejto byline nedarilo prísť na chuť. Až počas predpôrodnej prípravy som prišla na to, prečo tomu tak bolo. Esenciálny olej z levandule totiž znižuje krvný tlak. Ten môj bol dlhodobo dosť nízky, takže sa telo zrejme bránilo.

Môj tlak stále nie je veľmi vysoký, ale medzi tým a najmä teda s pribúdajúcim počtom detí, sa moja náklonnosť k nervyupokojujúcej rastlinke predsa len našla. Sú dni, kedy by som jej vôňou najradšej prepchala celý byt a nevynechala najmä detské vankúše (to aby sa im lepšie spalo). Moja mamina má pri dome na malom kúsku asi tri levanduľové kríky. Najskôr sme kvetinu iba sušili, ale minulý rok sme skúsili spraviť aj olej. Zvolili sme najjednoduchšiu verziu. Teda napchať levanduľu do pohára, zaliať jedlým olejom, uložiť na tmavé miesto a počkať cca 4 týždne. Takýto olej používam na odličovanie, ako hydratáciu na pleť aj telo. A samozrejme, že nejakú levanduľu máme aj nasušenú vo vrecúškach. Okrem toho, som sa po dlhom čase mala stretnúť s kamarátkou Lenkou. Keďže nebola príležitosť osláviť jej narodeniny a meniny, dostala darček teraz. Do prúteného košíka sme naskladali domáce džemy a zaváraniny, pridala som knihu a kyticu z levandule. Skrátka v jednoduchosti je krása.

Ako zabaviť choré deti verzia 2.0

Zabudnite na všetko, čo som písala v predošlom blogu. To platí iba v prípade, že sedíte doma s dieťaťom týždeň. Pokiaľ ste zavretí asi mesiac a potrebujete nejak zabaviť drobca (viac drobcov), musíte z rukáva vyhrabať ťažšie kalibre ako omaľovánky. Toto sú tie naše.

Bunker – nemusíte kupovať tee-pee, stačia aj stoličky, kreslá, alebo aj stôl. Prehodíte cez to nejakú deku alebo plachtu a je hotovo. Deckám tam ešte zvyknem šupnúť aj baterku, nech majú v tej tme aj nejakú zábavku.

Domáci miláčik – túto aktivitu vymyslel môj muž a nápad to bol parádny. Na chodbe žije pavúk, taký ten záchodový. Hanka mu dala meno Tarantula. Tarantula sa nám zdala nejaká smutná a vychudnutá, preto sa manžel rozhodol, že keď doma pricapíme nejakú muchu, odnesie ju spolu s Hankou pavúkovi do siete. Tarantula sa po prvých kúskoch fakt potešila. Potom však už na množstvo múch nestačila a prišiel jej pomôcť kamoš. Nakoniec to obaja vzdali a odsťahovali sa na plafón. Asi nepotrebovali jesť tak často. Ale už sme si na chodbe vymákli ďalších jedákov.

Mäsožravá rastlina – keď už sme pri tých muchách….keďže žijeme na dedine, kde je dostatok dobytka i vysokej zvery o muchy či komáre nie je núdza. Vladino si povedal, že by nám s ich odchytom mohla pomôcť mäsožravá rastlina. Hanka je ňou fascinovaná. Vymýšľa si, že má brucho pod zemou, chce ju zalievať a starať sa o ňu. Dodatočne sme si naštudovali, že mäsožravá rastlina k svojmu životu až tak hmyz nepotrebuje. A pokiaľ sa vám jej uľútostí, stačí ju „prikrmovať“ raz za týždeň…No nič…

Domáci piknik – je v podstate leto, vonku vyše 30 nad nulou a my kvočíme doma. Je to nášup na psychiku, najmä ak máte za oknom krásnu prírodu. Čo s tým? Vymysleli sme si balkónové pikniky. To znamená, že všetky jedlá, požívame na balkóne. Z bezpečnostných dôvodov nemáme stoličky, sedíme teda na vankúšoch a ako stôl nám slúži podnos. Celkovo sa snažíme z balkóna vytrieskať maximum. Deti vešajú bielizeň, triedia štipce, komunikujú so susedmi a ak to ich kondícia aspoň trošku dovolí, môžu sa ošpliechať v malom bazéne s teplou vodou. Áno, je to slabá náplasť na to, že nemôžeme ísť von, ale stále lepšie ako nič.

Domáce fitnes – ja viem, že choré dieťa by malo ležkať v posteli, pozerať si knižku a chlipkať čajík, ale toto funguje fakt asi tak prvé dva dni choroby. Potom je decko z najhoršieho vonku a má dosť energie na to, aby rozsvietilo celé Las Vegas. Takže, čo s tým? My máme doma žinenku (ideálna na kotúle), overball (ak je podfúknutý, dá sa na ňom hopkať), bilibo a masážny valec. Deti všetko s obľubou využívajú. Ja viem, že by sa hodila ešte aj fitlopta, ale s tou nemáme najlepšie skúsenosti, keďže deti na ňu skákali a potom sa rovno skotúľali. Celkom dobrá alternatíva je „piškóta“.

foto: pixabay.com

6 spôsobov ako zabaviť choré deti

Tento blog píšem v noci medzi odsávaním sopľov, meraním teploty a jej následným zrážaním. Fajnovejšia vec ako jedno choré dieťa, sú dve choré deti. Úplne najlepšie, ak sú vo veku 1 a 3 roky. Vždy, keď takto frflem, mám chuť si plesknúť po ústach, pretože by to mohlo byť samozrejme horšie a tak v okamihu začnem ďakovať tomu tam hore, že to vlastne takto krásne zariadil.

To ale neznamená, že neprechádzam stavmi zúfalstva, ako zabaviť deti a udržať ich doma. Nie v posteli, pretože hneď, ako pominú horúčky a deťom „odtrnie“, je snaha udržať ich v posteli s teplým čajíkom a peknou knižkou totálne sci-fi. Takže, čo napríklad robíme, aby sme sa na cca 70 metroch štvorcových nezbláznili?

DSC_0013

Maľovankové aktivity z IKEA
Ak budete mať niekedy cestu do IKEA, skúste sa pohrabať v detskom oddelení. My sme takto náhodne natrafili na veľké zošity, o ktorých sme si mysleli, že sú to omaľovanky…A boli to teda aj omaľovanky, ale okrem toho, tam boli aj rôzne vystrihovačky a iné aktivity na pozornosť. Super pre decká od cca 3 rokov.

DSC_0037

MEMONIK
Túto hru sme dostali od kamarátky, ale dá sa niečo podobné vyrobiť aj z domácich zdrojov. Princíp je jednoduchý. Dieťaťu sa zaviažu oči a pomocou hmatu musí spojiť dva rovnaké materiály. Ak sa vám to zdá ako totálna triviálnosť, skúste si to na sebe, vôbec to nie je také jednoduché. Obmena môže byť aj čuchové pexeso. Deti od 3 rokov už chápu princíp hry, deti okolo roka sa zabavia iba tým, že to budú chytať (prípadne hrýzť).

DSC_0022

Potulky – Pop Up hra
Milujete knihy od Rotraut Susanne Berner? My áno. Na Potulkách fičíme celoročne a máli sa nám. Na našom trhu sú totiž „k mání“ iba základné knihy Potulky jarou, letom, jeseňou, zimou a nocou. Ale ak sa pozriete na zahraničné weby zistíte, že okolo Potuliek existuje ešte x ďalších publikácií. Napríklad kalendár! Ale my sme sa na Vianoce rozhodli Hanke darovať túto niečo ako hru. Otvoríte knihu a vyskočia na vás tri stránky z Potuliek letom v 3D verzii a 34 papierových figúrok – všetko aktéri z Potuliek. Čo vám poviem. Úplne úúúúúžasnéééé. Treba ale dodať, že s touto knihou sa môže hrať iba Hanka.

DSC_0189

Kúzelné čítanie
No….o hovoriacom pere, alebo ako to nazvať, som počúvala z každej strany. Na vlastné oči som videla decká našich kamarátov, ako na tom fičia a spokojných rodičov, ktorí si krochkali nad tým, ako sa decká vedia zabaviť a ešte sa aj niečo naučia. Pero a nejaké knihy sme preto darovali na Vianoce neterkám a teraz sme si od nich pero požičali, aby som videla, či to Hanku bude alebo nebude baviť. Hanka je živel. Miluje zvieratká. Dookola si prehráva ich zvuky. Na rozprávkové kúzelné čítanie tak trochu kašle. V podstate som niečo také predpokladala. S čím som ale nepočítala bolo, že tento druh aktivity strhne ročnú Agátku! Určite dáva peru a knižkám zabrať viac ako Hanka. Ale keďže Haňa to nevydrží a vždy sa k nám pridá, nakoniec zabavím obe deti.

DSC_0068

Čo dom dal
Aktivita z kategórie – Som zúfalá. Prehrabem kuchynské náčinie a časť z neho ponúknem deťom na hranie. Absolútnym víťazom sa stáva koťogo. S tým sa decká prebavia naozaj veľa. Ročná Agátka zvláda vložiť a vyložiť sitko (aj stokrát po sebe), trojročnej Hanke zvyšujem latku a vie poskladať celé koťogo vrátane tesnenia! Učíme ju aj vážiť a mlieť kávu s cieľom, že nám ju raz bude robiť úplne sama. Viem, sme hrozní.

Bol raz jeden život
No a keď je už úplne najhoršie, pustím deckám niečo na počítači. Ako dieťa som milovala seriál Bol raz jeden život, ako matka tento seriál priam nekriticky zbožňujem. Úplne sa pri ňom vyžívam. „Vidíš, keď budeš jesť sladké, budeš mať na zúbkoch také blekotiny, čo ti tam spravia dieru.“ Alebo: „Vidíš, chlapček si neumyl ruky a teraz má v krku blekotiny.“ Skrátka, veľmi poučný. Myslím, že DVD sa ešte stále dajú zohnať. Akurát asi budete sklamaní z dabingu. Ten slovenský je…no nie je dobrý. S tým pôvodným, ktorý sme my poznali z TV nemá nič spoločné. Bohužiaľ, ani úvodnú skladbu.

Knižnica na mieru za asi 30 eur

DSC_0042DSC_0026DSC_0009DSC_0012

DSC_0030

Sťahovali sme sa do nového bytu a potrebovali sme niekde „uplacírovať“ detské knihy. Najskôr sme samozrejme chceli knižnicu kúpiť. Ale potom sme na internete foto knižnice, ktorá by sa nám naozaj páčila. Knihy sa totiž dali umiestniť až po strop, deti mali dobrý prehľad o knihách, pretože boli uložené čelom a nie bokom a navyše to bolo aj esteticky celkom zaujímavé. Manžel skonštatoval, že spraviť takú knižnicu nebude až taká veľká robota, ja som mu uverila a tak sme sa do toho pustili.

Rada používam množné číslo, hoci v mojom prípade išlo iba o natieranie a rozhodnutie o tom, aké medzery budú medzi poličkami. Všetko ostatné bolo na manželovi. A keďže my sme na internete našli iba fotky, ale nie postup, radi sa s našim know-how s vami podelíme. Takže tu je postup, ktorý spísal môj manžel:

  1. Namerať – naozaj platí dvakrát meraj a raz rež.
  2. Kúpiť materiál – budete potrebovať dosky na bočné steny, dosky na policu a guľatinu na priečky. Nezabudnite ani na skrutky, kovové L profily na uchytenie do steny a farbu. Za drevené časti sme zaplatili asi 20 eur, farba nás vyšla na cca 5 eur (nespotrebovali sme celú plechovicu) a skrutky stáli asi 5 eur.
  3. Narezať – režete len rovno, nemáte čo pokaziť. Nezabudnite vyrezať aj miesto na podlahové lišty, aby vám polica dosadla tesne k stene. My sme síce rezy neprebrúsili, ale odporúčam. Stačí zľahka prebehnúť šmirgľovým papierom.
  4. Natrieť – my sme zvolili bielu farbu, rovnako ako bola stena. Polica tak neudrie do očí, lepšie vynikli farebné detské knižky a hlavne sme už mali otvorenú plechovicu, lebo sme pred tým maľovali niečo iné.
  5. Zložiť a zoskrutkovať – najťažšia časť. Odporúčam si prizvať ešte jeden pár rúk, pôjde to rýchlejšie. Polica je síce plytká, no vysoká, aby nespadla, je dobré ju priskrutkovať k stene.

A teraz to najlepšie. Odkedy máme túto knižnicu, Hanku fascinujú obálky kníh a tak niekoľkokrát za deň stále niečo vyťahuje a chce si čítať. Aj Agátka už začína objavovať knihy a tak sme na najnižšie poličky umiestnili aj niečo pre ňu. Kvôli prístupnosti budú knihy „rotovať“, teda raz za čas sa knihy z vyšších políc premiestnia na nižšie. Okrem toho sme knižnicu ešte „vytuningovali“ nádobkami z IKEA. Pôvodne by mali slúžiť do kuchyne, my sme ich zavesili na knižnicu a plánujeme do nich dať pastelky.

Jar na salaši

DSC_0136DSC_0139DSC_0168DSC_0175DSC_0188DSC_0200

Čo by to bola za jar bez jahniatok? Povedala som si počas Veľkej noci, naložili sme decká do auta a išli sme sa pozrieť na salaš do Kamenca pod Vtáčnikom. Nikdy som o ňom nepočula, iba som videla pri ceste bilbord. Na výlet sme nahovorili aj švagra s deťmi.

A oplatilo sa. V priestoroch bývalého družstva býva asi dvesto oviec, nejaké kravy, včely, mačky a dva psy. Majiteľ, ktorý nás tam zbadal, bol neskutočne ochotný. Všetko nám ukázal a decká si dokonca mohli pohladkať novonarodené jahniatko. Samozrejme, že sme neodchádzali naprázdno. Kúpili sme si ovčiu hrudku. Najlepšiu na svete, presne takú, z ktorej vás pleskne o zem, keď si ju osolíte a poprášite červenou paprikou. Kravské nite sme zhltli ešte sme ani nenastúpili do auta. Všetko čerstvé s výbornou chuťou. Chlapi si dokonca dali aj žinčicu a tiež chválili. Pokiaľ budete nablízku, určite sa tam choďte pozrieť. Viac info nájdete tu.

Tri knihy, s ktorými prežijete (nielen) jar s deťmi naplno!

DSC_0212

Nikdy som nemala príliš rada zimu, ale odkedy mám deti, tak si užívam každé jedno ročné obdobie. Opäť objavujem veci, ktoré sú pre nás dospelých samozrejmosťou. V zime stromy spia, ale len čo sa trošku oteplí, nahodia prvé puky. „Z tých pukov budú listy,“ hovorím trojročnej Hanke, ktorá sa následne chce púčikov aj dotknúť. Dovolím jej to. Trhať ale nesmie. Ani snežienky. Je ťažké vysvetliť jej, čo je chránená kvetinka. Najmä ak stretávame ľudí, ktorí si s tým ťažkú hlavu nerobia a snežienky zbierajú. Ale nie o tom som chcela. Ak chcete seba a deti dostať von, teraz na jar je na to ideálna príležitosť. A ak potrebujete nejakú inšpiráciu, skúste zalistovať v týchto troch knihách. Sú úžasné!

DSC_0306

Rok v lese – Emilia Dziubak

Milujete Potulky zimou, jarou, letom či jeseňou od Rotraut Susanne Berner? Ak áno, tak potom určite siahnite po tejto knihe. Začiatkom roka vyšla aj v slovenskej verzii. Takmer žiadny text a milé obrázky zo života zvierat v lese. Knihu zoženiete napríklad tu.

DSC_0305

Počuješ rozprávať stromy? – Peter Wohlleben

O tomto pánovi som už písala. Tentoraz napísal knihu pre deti. Hoci ju vydavateľ odporúča pre vekovú kategóriu 6+, pokojne ju môžete používať aj s menšími deťmi. Nájdete v nej rôzne tipy ako objavovať stromy i lesné zvieratá. Publikáciu kúpite i tu.

DSC_0314

Můj první zápisník – Amélie Janíková

Túto knihu som objavila úplnou náhodou u mojich kamarátov. Nezoženiete ju v bežných kníhkupectvách…ani tých internetových. Ide totiž o samostatnú akciu Amélie Janíkovej, ktorá knihu aj ilustrovala. Na jej vydanie zohnala peniaze od ľudí cez startovac.cz. Kniha ponúka viac ako 80 aktivít, ktoré sú spojené s prírodou. Nájdete v nej strany na vymaľovanie, vystrihovačky, recepty či aktivity na poznávanie rastlín. Kniha je v češtine, čo nie je takmer žiadnou prekážkou (až na básničky a pomenovanie niektorých rastlín, ale to si dokážete ľahko preložiť). Viac o knihe sa dozviete tu.

Alebo si môžete pozrieť pekné video.

Hľadáme Knihoľubkov!

Tááákže. Poprosila som zlatú knihovníčku Silvinku Kupcovú, či by raz za čas niečo nenapísala na môj blog. Predsa len, pracuje s deťmi a knihami už dosť dlho na to, aby mohla rozdávať dobré rady. Veľmi sa teším na našu spoluprácu a hneď na úvod, by som vám chcela dať do pozornosti takú vec ako je klub Knihoľubkov. Ak chcete vedieť viac, tak čítajte nižšie.

Silvia

Hľadáme Knihoľubkov!

O výhodách čítania malým deťom, nie je pochýb. Rozvíja ich rečové schopnosti, fantáziu i samotné chápanie. Lenže čitateľom sa nikto nerodí, a tak je na nás rodičoch, aby sme zasiali semienko lásky ku knihám u našich ratolestí. Pomôcť s tým chceme aj my v mestskej knižnici v Prievidzi, a tak sme založili klub „Knihoľubkov“.

Klub je určený už najmenším deťom a ich rodičom či starým rodičom, alebo ich tetám či ujom…no skrátka všetkým, ktorým záleží na tom, aby deti čítali. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca. Budeme si spolu čítať jednoduchú rozprávku, ale tiež budeme hrať rôzne úlohy, spievať či sa pohybovať. Dôležité pre nás všetkých je a bude, aby sme sa naučili využívať priestory knižnice a odniesli sme si v srdiečku poznanie, že ten, kto ľúbi knihy, má priateľa na celý život.

Klub „Knihoľubkov“ organizuje Mestská knižnica Mikuláša Mišíka v KaSS pobočka Zapotôčky. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca o 9. hodine. Viac informácií získate na čísle 0904 752 760.

Silvia Kupcová

Plagátik o akcii si môžete pozrieť tu: Knihoľubkovia plagát abc

I believe in unicorn

Minule som mala debatu s osemročnou neterkou na tému: Na čo verím. Hoci ako som už spomínala, naše deti neveria, že darčeky nosí Ježiško, veria na všeličo iné. Ako som sa dozvedela od neterky, tak konkrétne citujem: „Verím na jednorožcov, pegasov, pegarožcov a víly.“ Vraj dokonca na youtube existujú videá, ktoré potvrdzujú, že jednorožce fakt existujú. Nemala som odvahu ich vyhľadávať (tie videá, nie jednorožce).

Staršia neterka (12 rokov) sa rozhodla na Vianoce spraviť tričká. Stali sa veľkým hitom a už sme jej stihli zavesiť na krk ďalšie objednávky. Na výtvarnej (chodí do súkromnej ZUŠ sem) najprv spravila grafiku jednorožca (tému si vybrala sama), ktorú následne odtlačili na tričká. Potom už jednorožcovi dofarbila hrivu, takže každé tričko je vlastne originál. A keďže sme chceli, aby to stálo za to, netlačilo sa na hocijaké „päťkorunové“ tričko, ale kúpili sme biele tričká v Slovenke. Poviem vám, ten pocit, keď nosíte kvalitnú bavlnu, je neuveriteľný! Nehovoriac o tom, že tričká držia tvar (aj farbu) aj po X vypraniach. Keďže Hanka sa do trička zamilovala, tak sme jej dali vyrobiť ešte jedno s krátkym a dlhým rukávom. A mysleli sme aj na seba, takže už čoskoro sa bude môj manžel premávať po uliciach s takýmito tričkom. Už sa neviem dočkať, hehe.