Hľadáme Knihoľubkov!

Tááákže. Poprosila som zlatú knihovníčku Silvinku Kupcovú, či by raz za čas niečo nenapísala na môj blog. Predsa len, pracuje s deťmi a knihami už dosť dlho na to, aby mohla rozdávať dobré rady. Veľmi sa teším na našu spoluprácu a hneď na úvod, by som vám chcela dať do pozornosti takú vec ako je klub Knihoľubkov. Ak chcete vedieť viac, tak čítajte nižšie.

Silvia

Hľadáme Knihoľubkov!

O výhodách čítania malým deťom, nie je pochýb. Rozvíja ich rečové schopnosti, fantáziu i samotné chápanie. Lenže čitateľom sa nikto nerodí, a tak je na nás rodičoch, aby sme zasiali semienko lásky ku knihám u našich ratolestí. Pomôcť s tým chceme aj my v mestskej knižnici v Prievidzi, a tak sme založili klub „Knihoľubkov“.

Klub je určený už najmenším deťom a ich rodičom či starým rodičom, alebo ich tetám či ujom…no skrátka všetkým, ktorým záleží na tom, aby deti čítali. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca. Budeme si spolu čítať jednoduchú rozprávku, ale tiež budeme hrať rôzne úlohy, spievať či sa pohybovať. Dôležité pre nás všetkých je a bude, aby sme sa naučili využívať priestory knižnice a odniesli sme si v srdiečku poznanie, že ten, kto ľúbi knihy, má priateľa na celý život.

Klub „Knihoľubkov“ organizuje Mestská knižnica Mikuláša Mišíka v KaSS pobočka Zapotôčky. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca o 9. hodine. Viac informácií získate na čísle 0904 752 760.

Silvia Kupcová

Plagátik o akcii si môžete pozrieť tu: Knihoľubkovia plagát abc

I believe in unicorn

Minule som mala debatu s osemročnou neterkou na tému: Na čo verím. Hoci ako som už spomínala, naše deti neveria, že darčeky nosí Ježiško, veria na všeličo iné. Ako som sa dozvedela od neterky, tak konkrétne citujem: „Verím na jednorožcov, pegasov, pegarožcov a víly.“ Vraj dokonca na youtube existujú videá, ktoré potvrdzujú, že jednorožce fakt existujú. Nemala som odvahu ich vyhľadávať (tie videá, nie jednorožce).

Staršia neterka (12 rokov) sa rozhodla na Vianoce spraviť tričká. Stali sa veľkým hitom a už sme jej stihli zavesiť na krk ďalšie objednávky. Na výtvarnej (chodí do súkromnej ZUŠ sem) najprv spravila grafiku jednorožca (tému si vybrala sama), ktorú následne odtlačili na tričká. Potom už jednorožcovi dofarbila hrivu, takže každé tričko je vlastne originál. A keďže sme chceli, aby to stálo za to, netlačilo sa na hocijaké „päťkorunové“ tričko, ale kúpili sme biele tričká v Slovenke. Poviem vám, ten pocit, keď nosíte kvalitnú bavlnu, je neuveriteľný! Nehovoriac o tom, že tričká držia tvar (aj farbu) aj po X vypraniach. Keďže Hanka sa do trička zamilovala, tak sme jej dali vyrobiť ešte jedno s krátkym a dlhým rukávom. A mysleli sme aj na seba, takže už čoskoro sa bude môj manžel premávať po uliciach s takýmito tričkom. Už sa neviem dočkať, hehe.

Keď dieťa nechce jesť ovocie ani zeleninu

DSC_0058DSC_0065DSC_0092DSC_0052DSC_0074DSC_0078DSC_0095DSC_0085

Ani neviem, kedy presne sa to stalo. Ale Hanka odmieta jesť ovocie. Keď sa pýtam prečo, tak mi odpovedá, lebo je sladké. Veľká sláva to nie je ani so zeleninou. Ale dokáže ju zobrať na milosť aspoň v podobe hustej polievky. Skúšala som všeličo, hrozby aj prosby a nakoniec som zobrala na pomoc knihu.

Nie, nekonal sa žiadny zázračný prerod. Stále sme vo fáze „hľadáme si cestu k ovociu a zelenine“, ale aj takéto aktivity prispievajú k tomu, že je Hanka zvedavá a chce vedieť, čo je jedlo, ako sa spracúva, prípadne čo sa z neho dá vyrobiť. Kniha Čo jeme pekne rozlišuje rôzne druhy potravín. Dieťaťu tiež jednoduchou formou priblíži, ako sa napríklad získava mlieko či vyrábajú cestoviny. Nechýba slovníček, hádanky ani kvíz. Komu by sa aktivít málilo a má aspoň základy z anglického jazyka, môže si kliknúť na internetový odkaz, ktorý je uvedený na konci tejto detskej encyklopédie. Nájdete tam linky na videá o potravinách, ovocné pexeso či recepty. Škoda len, že niektoré linky už nie sú funkčné. Každopádne je to ďalšia inšpirácia, ako zoznámiť dieťa s jedlom aj inak, ako iba na tanieri. Knihu by som odporučila deťom vo veku od dvoch rokov. Mladším stačí listovať a hovoriť o obrázkoch, staršie sa už dajú zapojiť aj do vyššie spomínaných aktivít.

Ďakujem vydavateľstvu Svojtka za poskytnutie výtlačku na recenziu.

Knihovníčka: „Zrejme sme stratili jednu generáciu čitateľov.“

DSC_0027

„Teta knižničiarka, teta knižničiarka!“ vykrikujú deti spoza mreží na knihovníčku Silviu Kupcovú, aby im otvorila. Je niečo pred desiatou hodinou ráno a tretiaci s ňou majú dohodnuté stretnutie. Keďže táto mestská knižnica sa nachádza v škole, jej priestory sú vzájomne oddelené spomínanou mrežou. Deti sa na stretnutie evidentne tešia. Dnes sa bude rýmovať, budú sa skladať aj čítať básničky. Po takomto tvorivom písaní, môžu deti vrátiť knihy, ktoré si minule požičali a vybrať si nejaké iné. Jeden chlapec si požičiava knihu s názvom Našej mame hrabe. Okamžite to komentujú jeho dve spolužiačky. Áno, áno, je to tak. Aj ich mamám hrabe. Uvedomujem si, že o pár rokov zrejme rovnaké súdy budú o mne vynášať aj moje deti. Ak to ale bude v knižnici pri takejto príležitosti, tak budem iba rada. Knihy sú v našej rodine niečo ako náhrada za televíziu. Nebudem však klamať. Ich nákup ide do peňazí. Preto som začala zvažovať, že trojročnú Hanku zapíšem do knižnice. Je to ale možné? A sú na takýchto malých čitateľov knižnice pripravené? Aj o tom a všeličom inom som sa rozprávala s knihovníčkou Silviou Kupcovou.

Prečo je dôležité, aby deti čítali?

Zopakujem len to, čo všetci dôverne poznáme. Lepšie sa im učí, vyjadruje a ľahšie formulujú vlastné myšlienky, ktoré majú v hlavách.

Za tie roky, čo pracujete v knižnici s deťmi, zmenili sa nejak ich návyky?

Návyky sa nemenia, skôr čitateľský vkus, ktorý je ovplyvnení médiami. To, čo vidia v televízii, chcú v knihách. Napríklad teraz išiel večerníček Websterovci, vyšla kniha a hneď bol záujem. Keď boli v kurze filmy o Harrym Potterovi, tak chceli aj knihy. Ale taká vlna je aj pri dospelých čitateľoch. To, čo ide v televízii, pýtajú aj v knihách.

DSC_0090

Čítajú dnešné deti viac alebo menej v porovnaní s deťmi spred desiatich rokov?

Myslím, že tak desať rokov dozadu sme stratili jednu generáciu čitateľov. Dnes sú to štrnásť až pätnásťročné deti. Podcenili sme boom počítačov, všetkého blikajúceho a tým sme túto čitateľskú generáciu akoby vynechali, čo vidieť. Ale dnešné deti sa opäť vracajú ku knihám a po troche čitateľov pribúda.

Čo najradšej čítajú deti?

Tak ako som spomínala. Sú veľmi ovplyvnené médiami. Pri menších deťoch sú to napríklad Disney príbehy, väčšie zase siahajú po fantasy literatúre. Celkovo ale dnešné deti potrebujú v knihách veľa obrázkov. Ak by som mala hovoriť o kategórii detí na prvom stupni základnej školy, tak pokiaľ nie sú v knihe obrázky, ostane ležať nepovšimnutá. Rozdiel vidieť aj v rámci rôznych vydaní jednej knihy. Ak v sú tom novšom pútavejšie obrázky, deti si vyberú práve tú.

Ktorá kniha sa u vás v knižnici najviac požičiava?

Deti teraz najviac pýtajú knihu o Websterovcoch. V rámci literatúry pre dospelých sú to najmä detektívky od Dominika Dána či severských autorov.

A o čo je najmenší záujem?

Na našej pobočke sa náučná literatúra požičiava menej ako beletria.

Navštevujú vás viac dievčatá alebo chlapci?

Asi do štvrtého ročníka je to na rovnako. Po piatom ročníku sa to láme a vyhrávajú dievčatá.

Koľko rokov musí  mať dieťa, ktoré sa chce prihlásiť do knižnice?

Ak sa rodič rozhodne, môže zapísať dieťa aj hneď po narodení. My vítame v knižnici aj menšie deti. Čím skôr sa dieťa bude zoznamovať s prostredím kníh a knižnice, tým skôr si vypestuje návyk čítať.

Nájdu sa u vás aj knihy pre trojročné deti?

Máme leporelá i rozprávkové príbehy. Zo začiatku číta dieťaťu rodič. Sprostredkuje mu tým zážitok.

DSC_0093

Chodia k vám na pobočku mamičky s malými deťmi?

Máme ročných aj dvojročných čitateľov. Rodičia postupne prichádzajú na to, že kniha naučí deti lepším zvykom. Návšteva knižnice s takým malým dieťaťom, potom vyzerá tak, že prídu s kočíkom. Vyložia sa, niektorí prezujú seba i dieťa a idú do detského oddelenia, kde si vyberú knihu a môžu sa posadiť na koberec. K dispozícii je im aj pár hračiek. Ak chcú, môžem im pomôcť vybrať knihy. Deti tiež baví aj následné požičanie knihy. Máme snímač a počítač, kde knihu zapíšeme a to malých čitateľov tiež fascinuje.

Akú úlohu pri vytváraní čitateľských návykov zohráva škola a rodina?

Čo sa týka čitateľskej gramotnosti do asi štvrtého ročníka, je to u detí tvrdý dril. Musia sa naučiť čítať a popasovať sa s tým. Až neskôr sa zo samostatného čítania stáva pôžitok. Pokiaľ ale dieťa doma nevidí čítať dospelých, ťažko si nájde cestu. Nehovorím, že sa to nedá dobehnúť. Ale dieťa to potrebuje niekde vidieť. Aspoň počas návštev školy v knižnici. Občas sa mi stane, že príde mama a povie mi, aby som nepožičiavala jej dieťaťu knihu, pretože si to doma aj tak nečíta. Vtedy mi je smutno. Ako som spomínala, neplatí, čítaj si sám, veď to už vieš. Treba si s dieťaťom sadnúť, rozoberať s ním príbeh či knihu. Menším deťom sa netreba báť zahrať divadlo či aspoň zmeniť tón hlasu.

DSC_0072

Čo okrem požičiavania kníh ponúka knižnica?

Budem hovoriť o našej pobočke. Ročne tu zorganizujeme asi dvesto podujatí pre školy aj škôlky. Cieľom je naučiť deti, že je tu pre nich knižnica, prostredie je priateľské a pokojné, takže v poobedňajších hodinách sa tu dajú spraviť aj domáce úlohy. Na organizovaných akciách ich nikto neznámkuje. Ide skôr o tvorivé písanie a čítanie. Snažím sa im vždy predstaviť niečo zaujímavé a navnadiť ich, aby zisťovali, ako príbehy končia alebo ako by mohli končiť. Napríklad, čo by bolo, ak by vlk nezjedol Červenú čiapočku? Ideálne by bolo, keby po takejto doobedňajšej návšteve s pani učiteľkou, prišli poobede do knižnice aj s rodičmi. V marci plánujeme založiť klub mamičiek s deťmi, aby sa nám táto čitateľská  komunita rozrastala.

Ako by mala vyzerať ideálna knižnica pre deti?

Pestrý nábytok i podsedáky. Malo by to byť útulné miesto, kde sa deti môžu aj schovať. Oddeliť kútik pre najmenšie deti. Čo sa týka kníh, mali by to byť nové tituly. Starším deťom by zase bolo dobré ponúkať literatúru primeranú ich veku napríklad komiksy.

Kto rozhoduje o nákupe kníh?

Nákup kníh riešime s kolegyňami na základe dopytu čitateľov a rozpočtu. Polovicu peňazí vyhradím na literatúru pre dospelých a druhú polovicu dám na knihy pre deti. Minulý rok sme nakúpili asi 500 kníh. Občas nám aj ľudia darujú knihy. Väčšinou sú to staršie tituly, ale nás poteší i to. Minulý rok sme takto získali asi 800 kníh. Väčšinou ide o beletriu a detektívky zo sedemdesiatych rokov. Darovanej detskej literatúry je menej.

Akú radu by ste mi dali, keby som chcela kúpiť deťom dobrú knihu?

Treba sa orientovať tým, čo človek cíti a myslí si, že by bolo dobré pre jeho konkrétne dieťa. Inšpirovať sa môžete na stránkach knižníc. Krásnu ponuku detských kníh má aj vydavateľstvo Artforum. Do svojho online kníhkupectva starostlivo vyberá knihy www.mrkvicka.sk. Platforma Úlet s knihou sa zaoberá tým, čo všetko sa dá robiť s knihou. Stojí za to si kliknúť aj na mamatata.sk/citajtesnami. A samozrejme na pobočke, podľa toho, čo dieťa zaujíma, viem poradiť aj ja.

Akí čitatelia chodia do tejto pobočky knižnice?

Máme asi 660 čitateľov, z toho je 520 detí od prvého do piateho ročníka. Ostatní sú pracujúci a dôchodcovia. Dôchodcov je viac ako pracujúcich.

DSC_0045

Silvia Kupcová

Vyštudovala Strednú knihovnícku školu v Bratislave. Začínala v knižnici, neskôr pracovala v inom odvetví, ale v roku 2002 sa vrátila. Približne odvtedy sa venuje aj detskému čitateľovi. V súčasnosti pôsobí na pobočke Mestskej knižnice Mikuláša Mišíka v KaSS v Prievidzi.

6 vecí, ktoré sa zídu pre dieťa vo veku 6 až 12 mesiacov

Toto je môj zoznam vecí, ktoré by ste mohli dobre využiť pri krpcoch medzi polrokom a rokom. Ak máte iné zaujímavé tipy, napíšte do komentára.

Pančuchy na traky. Mamina môjho muža ich volá pančuchy s plastrónmi a moja mama zase socialistické pančuchy. Tak či onak, nám sa veľmi osvedčili. Pri lezení sa nešúchajú dole, dieťa ma v teple chrbát, neprekážajú v pohybe, sú odolné a navyše 100 % bavlnené. My používame tie od Tatrasvitu. Majú ich v rôznych farbách, a áno, majú ich aj v tej kakačkovej, ktorú sme ako decká nosili. Ale hoci nie som fanúšikom hnedej, musím povedať, že po praktickej stránke, táto farba nemá chybu.

DSC_0066

Zubná kefka. Hanke aj Agátke začali ísť zúbky pomerne skoro. To znamená, že sa o ne musíme starať dlhšie a najmä poriadne, aby im vydržali, kým im nenarastú stále zuby. Hľadala som nejakú zubnú kefku pre Agátku, ktorá má momentálne 5 zubov. V DM drogérii sme našli takéto kombo. Ide o hryzadlo a kefku. Obe sú v obehu, pretože Agátke priebežne rastú ďalšie zúbky. Zatiaľ pre Agátku nepoužívame pastu, zdá sa mi to skoro. Pokiaľ sa vám nechce investovať do kefky, zúbky môžete čistiť aj gázou namotanou na prst. U nás sa to nikomu nechce riskovať, pretože Agátka dosť hryzie.

Zubné oblbováky. Mám pocit, že pri Agátke si každý jeden zub fakt „užijeme“. Preto striedame rôznych pomocníkov na úľavu. Zatiaľ sa nám najlepšie osvedčil Paralen. Ale ten dávam až v hraničnej situácii. Druhá najlepšia pomoc je Camilia. Ja viem, že mi niekto povie, že je to homeopatikum a tak si to iba nahováram, ale za seba poviem, že je tam fakt vidieť zlepšenie. Pomáhame si aj lokálnymi vecami ako napr. olejom od Saloos – První zoubek, alebo Dentinoxom či Kamistadom. Všetko to má ale veľmi krátkodobý efekt. Tak ako aj hryzadlá z chladničky.

DSC_0070

Nohavičkové plienky. Ak používate jednorazové plienky, toto môže byť zaujímavý tip do prebaľovacej tašky. Hneď ako začnú byť deti aktívne, môže byť problém ich prebaliť. Doma s tým ešte viem celkom efektívne bojovať (narýchlo strčím dieťaťu nejakú zábavku do ruky), horšie je to ale vonku. Preto sme si zadovážili nohavičkové plienky, ktoré sa veľmi ľahko a hlavne rýchlo nasadia. Rovnako rýchlo sa aj dávajú dole. V ponuke ich majú prémiové značky, ale aj DM značka Babylove či BIPA značka Babywell. My používame DM a BIPA plienky a sme veľmi spokojní.

DSC_0068

Vrecká na pyré. Ovocné pyré začala robiť manželova mamina (mohla by som napísať, že je to moja svokra, ale keď mne sa slovo svokra tááááák nepáči) ešte keď bola Hanka malá a pokračuje v tom aj teraz. Zavaruje ho do pohárov a my ho tak môžeme pekne preliať do vrecka. Keď sme niekde vonku je to veľká pomoc, pretože nemusíme so sebou ťahať ani pohárik ani lyžičku. Je to veľmi praktická pomôcka. Vrecká na pyré kúpite napríklad v DM drogérii. Tie sú dokonca vhodné aj do mrazničky!

DSC_0060

Zvuková knižka. Nie som zástancom blikotavých a vyhrávacích hračiek. Aj tak sú deti každý deň bombardované rôznymi podnetmi. Na milosť som ale zobrala zvukové knihy. Už pri Hanke som si všimla, že pomerne skoro dokázala vnímať zvuky zvierat a ostalo jej to doteraz. Nedávno sme dostali od kamarátky takúto zvukovú knihu. Myslím, že je z LIDLa. Okrem zvukov, ktoré nie sú veľmi hlasné, obsahuje kniha aj pekné ilustrácie. Publikácia má zaoblené hrany strán, čo je tiež výhoda, najmä pre bezpečnosť dieťaťa. Na knihe sa síce píše, že je určená pre deti od 18 mesiacov, ale pokojne by som ju odporučila aj mladším deťom.

Kniha mesiaca – Sprievodca lesom

DSC_0238DSC_0052DSC_0216DSC_0226DSC_0077DSC_0235DSC_0231

Ak čakáte niečo ako Príručku mladých svišťov, budete sklamaní. Kniha od Petra Wohllebena je písaná tak, ako keby ste sedeli s kamarátom pri čaji a on vám vyprával rôzne veci o lese.

Napríklad sa dozviete, že zvieratám je šumák, či máte na sebe zelenú alebo krikľavoružovú bundu, pretože sú farboslepé, že deti nemusia byť v lese ticho, že spoliehať sa na mach ako na kompas je blbosť alebo ako si spraviť pohodlnú „lesnú“ posteľ. Už prvá kniha, ktorá vyšla u nás od tohto autora – Tajný život stromov, spôsobila, že sa na náš les, ktorý máme za domom, pozerám úplne inak. Po knihe Sprievodca lesom mám chuť vyraziť von doslova za každého počasia. Áno, aj keď je takáto o ničom zima. Navyše autor dáva aj niekoľko tipov na aktivity, ktoré sa s deťmi dajú v lese robiť. Ale mám pocit, že deti sa vedia dobre zabaviť aj bez toho, aby im niečo linkovali dospelí. Hanka chodí do Lesoparku veľmi rada. Objavuje kôru, mach, listy a tiež zvieratká. Na pomoc sme si začali brávať aj lupu, lebo pod ňou sa môžu aj obyčajné veci zdať zaujímavejšie. Bola by som rada, keby si moje deti vybudovali lásku k prírode. Presne o to ide aj Petrovi Wohllebenovi. Jeho štýl je neuveriteľne láskavý a doslova hladí dušu. Kdesi som o autorovi čítala, že je považovaný za spisovateľskú superstar. Úplným právom. Ak teda hľadáte niečo na čítanie počas zimných večerov, určite siahnite po knihách od Wohllebena. Majú iba jedinú nevýhodu. Čítajú sa na jeden dych.

Čo si želám do nového roka

Veľa ľudí bilancuje minulý rok. Pre mňa to bol rok, kedy sa mi narodila zdravá dcérka. Takže máme dve zdravé deti. A to je najviac. Verte mi. Ďakujem za to každý deň. Keby mi niekto pred rokom povedal, že to dopadne takto, tak by som mu dala všetky svoje úspory, jednu obličku a pusu na čelo k tomu. A to je ono. Nikdy nevieme, čo prinesie ďalší deň, nieto ešte ďalší rok. Ale niektorým veciam sa dá pomôcť našim postojom. Preto si raz za čas, aj počas roka, dávam predsavzatia. Alebo je to skôr nejaké nadšenie. Niečo sa vydarí, niečo nie, nikdy z toho nerobím drámu. V roku 2018 by som chcela:

  1. Aspoň raz za mesiac si pozrieť zaujímavý film, alebo vidieť nejakú výstavu.
  2. Prestať pchať ovocie alebo pečivo do igelitového vrecka.
  3. Vystrieť sa. Vždy som mala problém s hrbením. Po dvoch deťoch, ktoré nechceli ležať ani sedieť v kočíku, ale hlavne sa chceli vláčiť na rukách, som na tom ešte horšie. Najvyšší čas s tým niečo robiť.
  4. Každý mesiac prečítať aspoň jednu knihu. No toto je také predsavzatie, akože keď nič iné nevyjde, tak toto určite dám.
  5. Byť viac vonku. Hneď ako začala Hanka chodiť, trávili sme každú voľnú chvíľu v parkoch. Dúfam, že to tak bude aj s mladšou Agátkou.
  6. Mať pozitívny prístup k životu. Niekedy na to zabúdam.

Ale veľa vecí ovplyvniť nevieme, preto Vám (aj sebe) prajem, aby rok 2018 bol hlavne v pohode.

ilustračné foto: http://www.pixabay.com

Domček pre bábiky

DSC_0240

DSC_0219DSC_0223DSC_0218DSC_0232DSC_0222DSC_0229DSC_0231

 

Všetko to odštartoval leták z Lidla, ktorý niekoľko týždňov pred Vianocami ponúkal domček pre bábiky. Naše deti (tým myslím neterky aj Hanku) už nejaký ten čas frčia na zvieratkách a „petšopákoch“. Vždy keď sa s nimi hrali, vypratali knižnicu, aby im spravili priestor na ich domček. Takže sa mojej mame zdalo ako dobrý nápad jeden taký im kúpiť.

Lenže, keď sme nad tým uvažovali, čím ďalej sme si uvedomovali, že potrebujeme trošku iný domček, aký je v ponuke. A vôbec, prečo nejaký nevyrobiť. Veď pravidelne sme s deckami domčeky vyrábali zo škatúľ. Prekutrali sme Pinterest a mama hneď navrhla prerobiť starú policu. Ľutujem, že nemáme foto pred prerábkou. Policu prerobila mamina s mojím manželom na štýl knižnice Ikea. Potom ju mamina vymaľovala ružovou farbou a moja sestra namaľovala okná. Najprv chcela nalepiť nejaké pohľadnice, ale takto to vyzerá oveľa lepšie. Nápad s dvomi hrnčekmi kakaa, ktoré sa chladia na parapete kuchynského okna je skrátka super! Do zhlobenia domčeka a výstavby podkrovia (!) sa zapojil aj môj tato a švagor. Zabralo to dosť času. Keby nesúrili Vianoce (tiež sme sa mohli skôr spamätať), dali sa spraviť napríklad strešné okná, alebo akože škridlová strecha. V našom domčeku ešte rátame s garnižou a záclonou. Predpríprava je už spravená. Keď ho decká na Vianoce objavili, výskali od radosti. Z Lidla sme nakoniec kúpili nábytok pre bábiky, ktorý potom dievčatá rozmiestnili, tak ako sa im páčilo. A neustále ho premiestňujú, takže občas je posteľ aj na povale.  Zvieratkám aj „petšopákom“ sa v domčeku veľmi páči. Jediný, kto tam zatiaľ nemá prístup lebo „sa tam nehodí“ je chúďa Barbie. Sorry baby!

Prečo u nás nechodí s darčekmi Ježiško

DSC_0003DSC_0022DSC_0025DSC_0036DSC_0043DSC_0053DSC_0060DSC_0032

Aby bolo jasné. Nechodí ani Dedo Mráz či Santa. Vlastne chodí, ale iba “akože”. Naše deti vedia, že darčeky si dávame navzájom. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti (toho času to bol Dedo Mráz) a tak sme vždy vedeli, že darčeky nosia rodičia. Ba čo viac, napríklad ocino nás pravidelne brával na nákupy darčekov pre mamu. Dostávala naozaj fajnovosti. Jeden rok to bol napríklad lis na cesnak. Ale nie o tom som chcela. Myslím, že dôležitý bol celý odkaz, ktorý to v sebe nieslo. 

Už ako malému decku mi rodičia zriadili pokladničku, kde som si po celý rok šetrila drobné. Pred Vianocami sme šporkasku otvorili a spolu so staršou sestrou sme kúpili darčeky pre najbližších. Niečo sme aj vytvorili a keďže sestra bola taký ten večne nabudený aktivista, tak sme si pripravili aj pásmo vianočných piesní a básní, ktoré sme predniesli počas Štedrého večera. Moje Vianoce neboli ničím ochudobnené, preto ani my našim deťom nehovoríme, že im niečo Ježiško donesie. Vedia, že o darčekoch rozhodujeme my. A na oplátku sa ich snažíme viesť k tomuto spoločenskému úzu. Trochu ošemetná situácia nastáva, keď sa deti rozhodnú šíriť pravdu medzi svojimi kamarátmi. A tiež si aj my musíme neraz dávať pozor na jazyk pred inými deťmi, ktoré na Ježiška či Santu veria.

Ale aby sme sa vrátili k téme. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby nejaké darčeky vyrobili. Keďže deti tento blog zrejme nečítajú, môžem prezradiť, že staršia neterka Saška pre nás pripravila originálne tričká s potlačou linorytu. Keď dostaneme, foto zavesím na blog. Pred pár dňami som zase navrhla mladšej neterke Zuzke a dcérke Hanke, či by nechceli ako darčeky spraviť záložky do knihy. Stačili nám k tomu vylisované listy zo stromov, tvrdý papier, lepidlo, nožnice a nejaké fixky. Následné dekorovanie bolo už v detských rukách, hoci som im občas pomohla s písaním. Ešte ich musím zabaliť, pretože túto aktivitu už prenechali mne. Takže šťastné a veselé!

 

Posvieť si na to!

DSC_0172DSC_0153DSC_0150DSC_0185DSC_0148DSC_0184DSC_0162

Čo by to boli za Vianoce, keby sme si pod stromčekom nenašli knihy? Je to ideálny darček. Keď už neviete čo darovať, tak kniha je väčšinou vhodná voľba. Teda pokiaľ nenatrafíte na niekoho, kto nečíta. Ale pri deťoch tento problém podľa mňa nehrozí. Nepoznám dieťa, ktoré by nebolo fascinované knihou. Niekoho zaujmú pekné ilustrácie, väčšie deti zase môžu dať prednosť rôznym encyklopédiám.

Pokiaľ zvažujete darček pre deti od 3 do 7 rokov, skúste si zalistovať v tejto knihe. My sme Tajomstvá našej Zeme z edície Posvieť si na to testovali na troch deťoch (3, 7 a 11 rokov) a každé z nej bolo nadšené. Kniha má pekné ilustrácie a jednoduchý text. Čo ju však robí zábavnou je spôsob, ako ilustrácie pracujú. Keď totiž pod stránku knihy šupnete zasvietenú baterku, odrazu objavíte nové kresby a zároveň dostanete odpovede na otázky v texte. Pomocou svetla napríklad objavíte pod morom delfína, odkryje sa vám ľadovec v plnej kráse a nájdete schované surikaty v tráve.

Hoci sa v knihe píše, že stačí jednotlivé stránky obrátiť proti svetlu, odporúčam siahnuť po baterke. Podstatne to uľahčí manipuláciu s knihou, ktorá je väčšia. Navyše môžete postupne objavovať „zázračný“ efekt každej stránky a tak držať dieťa v napätí.

Knihu odporúčam skôr pre menších. Myslím, že asi päť až sedemročné deti by mohli mať z knihy najväčší úžitok. Pri mladších deťoch sa asi ani netreba namáhať s čítaním textu. Väčšie deti si tam zase už asi nenájdu veľa nových informácií. Hoci moja 11 ročná neterka bola z knihy užasnutá. Osobne by som v tomto prípade knihu doplnila ešte nejakou ďalšou aktivitou zameranou na tému Zem, aby dieťa získalo nové vedomosti hravou formou.

Čo sa týka väzby, netrúfam si odhadnúť, koľko toho vydrží. To ukáže až čas. Každopádne ide o knižku, kde stránky dostávajú riadne zabrať. Hoci svietením baterkou ide o čosi šetrnejší spôsob, ako narábať s knihou.

Ďakujem vydavateľstvu Svojtka za poskytnutie knihy na recenziu.

%d bloggers like this: