Domček pre bábiky

DSC_0240

DSC_0219DSC_0223DSC_0218DSC_0232DSC_0222DSC_0229DSC_0231

 

Všetko to odštartoval leták z Lidla, ktorý niekoľko týždňov pred Vianocami ponúkal domček pre bábiky. Naše deti (tým myslím neterky aj Hanku) už nejaký ten čas frčia na zvieratkách a „petšopákoch“. Vždy keď sa s nimi hrali, vypratali knižnicu, aby im spravili priestor na ich domček. Takže sa mojej mame zdalo ako dobrý nápad jeden taký im kúpiť.

Lenže, keď sme nad tým uvažovali, čím ďalej sme si uvedomovali, že potrebujeme trošku iný domček, aký je v ponuke. A vôbec, prečo nejaký nevyrobiť. Veď pravidelne sme s deckami domčeky vyrábali zo škatúľ. Prekutrali sme Pinterest a mama hneď navrhla prerobiť starú policu. Ľutujem, že nemáme foto pred prerábkou. Policu prerobila mamina s mojím manželom na štýl knižnice Ikea. Potom ju mamina vymaľovala ružovou farbou a moja sestra namaľovala okná. Najprv chcela nalepiť nejaké pohľadnice, ale takto to vyzerá oveľa lepšie. Nápad s dvomi hrnčekmi kakaa, ktoré sa chladia na parapete kuchynského okna je skrátka super! Do zhlobenia domčeka a výstavby podkrovia (!) sa zapojil aj môj tato a švagor. Zabralo to dosť času. Keby nesúrili Vianoce (tiež sme sa mohli skôr spamätať), dali sa spraviť napríklad strešné okná, alebo akože škridlová strecha. V našom domčeku ešte rátame s garnižou a záclonou. Predpríprava je už spravená. Keď ho decká na Vianoce objavili, výskali od radosti. Z Lidla sme nakoniec kúpili nábytok pre bábiky, ktorý potom dievčatá rozmiestnili, tak ako sa im páčilo. A neustále ho premiestňujú, takže občas je posteľ aj na povale.  Zvieratkám aj „petšopákom“ sa v domčeku veľmi páči. Jediný, kto tam zatiaľ nemá prístup lebo „sa tam nehodí“ je chúďa Barbie. Sorry baby!

Prečo u nás nechodí s darčekmi Ježiško

DSC_0003DSC_0022DSC_0025DSC_0036DSC_0043DSC_0053DSC_0060DSC_0032

Aby bolo jasné. Nechodí ani Dedo Mráz či Santa. Vlastne chodí, ale iba “akože”. Naše deti vedia, že darčeky si dávame navzájom. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti (toho času to bol Dedo Mráz) a tak sme vždy vedeli, že darčeky nosia rodičia. Ba čo viac, napríklad ocino nás pravidelne brával na nákupy darčekov pre mamu. Dostávala naozaj fajnovosti. Jeden rok to bol napríklad lis na cesnak. Ale nie o tom som chcela. Myslím, že dôležitý bol celý odkaz, ktorý to v sebe nieslo. 

Už ako malému decku mi rodičia zriadili pokladničku, kde som si po celý rok šetrila drobné. Pred Vianocami sme šporkasku otvorili a spolu so staršou sestrou sme kúpili darčeky pre najbližších. Niečo sme aj vytvorili a keďže sestra bola taký ten večne nabudený aktivista, tak sme si pripravili aj pásmo vianočných piesní a básní, ktoré sme predniesli počas Štedrého večera. Moje Vianoce neboli ničím ochudobnené, preto ani my našim deťom nehovoríme, že im niečo Ježiško donesie. Vedia, že o darčekoch rozhodujeme my. A na oplátku sa ich snažíme viesť k tomuto spoločenskému úzu. Trochu ošemetná situácia nastáva, keď sa deti rozhodnú šíriť pravdu medzi svojimi kamarátmi. A tiež si aj my musíme neraz dávať pozor na jazyk pred inými deťmi, ktoré na Ježiška či Santu veria.

Ale aby sme sa vrátili k téme. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby nejaké darčeky vyrobili. Keďže deti tento blog zrejme nečítajú, môžem prezradiť, že staršia neterka Saška pre nás pripravila originálne tričká s potlačou linorytu. Keď dostaneme, foto zavesím na blog. Pred pár dňami som zase navrhla mladšej neterke Zuzke a dcérke Hanke, či by nechceli ako darčeky spraviť záložky do knihy. Stačili nám k tomu vylisované listy zo stromov, tvrdý papier, lepidlo, nožnice a nejaké fixky. Následné dekorovanie bolo už v detských rukách, hoci som im občas pomohla s písaním. Ešte ich musím zabaliť, pretože túto aktivitu už prenechali mne. Takže šťastné a veselé!

 

Posvieť si na to!

DSC_0172DSC_0153DSC_0150DSC_0185DSC_0148DSC_0184DSC_0162

Čo by to boli za Vianoce, keby sme si pod stromčekom nenašli knihy? Je to ideálny darček. Keď už neviete čo darovať, tak kniha je väčšinou vhodná voľba. Teda pokiaľ nenatrafíte na niekoho, kto nečíta. Ale pri deťoch tento problém podľa mňa nehrozí. Nepoznám dieťa, ktoré by nebolo fascinované knihou. Niekoho zaujmú pekné ilustrácie, väčšie deti zase môžu dať prednosť rôznym encyklopédiám.

Pokiaľ zvažujete darček pre deti od 3 do 7 rokov, skúste si zalistovať v tejto knihe. My sme Tajomstvá našej Zeme z edície Posvieť si na to testovali na troch deťoch (3, 7 a 11 rokov) a každé z nej bolo nadšené. Kniha má pekné ilustrácie a jednoduchý text. Čo ju však robí zábavnou je spôsob, ako ilustrácie pracujú. Keď totiž pod stránku knihy šupnete zasvietenú baterku, odrazu objavíte nové kresby a zároveň dostanete odpovede na otázky v texte. Pomocou svetla napríklad objavíte pod morom delfína, odkryje sa vám ľadovec v plnej kráse a nájdete schované surikaty v tráve.

Hoci sa v knihe píše, že stačí jednotlivé stránky obrátiť proti svetlu, odporúčam siahnuť po baterke. Podstatne to uľahčí manipuláciu s knihou, ktorá je väčšia. Navyše môžete postupne objavovať „zázračný“ efekt každej stránky a tak držať dieťa v napätí.

Knihu odporúčam skôr pre menších. Myslím, že asi päť až sedemročné deti by mohli mať z knihy najväčší úžitok. Pri mladších deťoch sa asi ani netreba namáhať s čítaním textu. Väčšie deti si tam zase už asi nenájdu veľa nových informácií. Hoci moja 11 ročná neterka bola z knihy užasnutá. Osobne by som v tomto prípade knihu doplnila ešte nejakou ďalšou aktivitou zameranou na tému Zem, aby dieťa získalo nové vedomosti hravou formou.

Čo sa týka väzby, netrúfam si odhadnúť, koľko toho vydrží. To ukáže až čas. Každopádne ide o knižku, kde stránky dostávajú riadne zabrať. Hoci svietením baterkou ide o čosi šetrnejší spôsob, ako narábať s knihou.

Ďakujem vydavateľstvu Svojtka za poskytnutie knihy na recenziu.

Tip na vianočný darček pre dieťa alebo čo je v orechoch

DSC_0235DSC_0240DSC_0241DSC_0249

Páčia sa mi veci, ktoré sú praktické a ešte aj dobre vyzerajú. Prvýkrát som tento luskáčik videla na nejakom zahraničnom webe a hneď som začala pátrať, či sa niečo také dá zohnať aj u nás a dá. Navyše cena je veľmi prijateľná.

Hneď ako sme luskáčik v tvare hríbika dali do obehu, zožal veľký úspech. Trojročné dieťa ešte môže mať trošku problém s lúskaním vlašských orechov, ale lieskovce už Hanka zvládla. Samozrejme, neskončili sme iba pri orechoch. Chcela vedieť, čo sa skrýva aj vo vnútri gaštana či žaluďa. Takže sme pátrali a lúskali. Nedávno sme skúšali takto čistiť aj burské oriešky. Hanka si dobre precvičila jemnú motoriku, naučila sa, čo sa skrýva v jednotlivých plodoch, ale zároveň sme si vysvetlili, kedy už stačí lúskať, pretože plod je už rozlúsknutý a nechceme predsa ublížiť jadierku. Na jednotlivé rozlúsknuté plody sme si ešte zobrali na pomoc lupu, aby sa Hanka lepšie pozrela, čo sa v nich ukrýva. Lupa ako taká je výborný pomocník pre deti. Využívame ju napríklad aj pri čítaní niektorých kníh (napr. Potulky zimou). A úplne na záver musím povedať, že luskáčik používame aj my dospeláci. Navyše sa dá postaviť na poličku, takže nikde nezavadzia a plní aj dekoračnú funkciu.

Čo (ne)očakávať od vianočného pečenia s deťmi

DSC_0125DSC_0079DSC_0110DSC_0104DSC_0066DSC_0086DSC_0154DSC_0164

Pôvodne mal mať tento blog titulok  Vianočné pečenie s deťmi – vol. 1. Ale po absolvovaní prvého tohtoročného pečenia na sviatky s tromi deťmi vo veku 3, 7 a 11 rokov, som usúdila, že zrejme žiadne vol.2 či nebodaj 3 nebude.

Tým sa vlastne dostávame k téme vianočného pečenia s deťmi. Určite ste už videli krásne nastajlované fotky usmiatych mám a detí, ktoré radostne vykrajujú úhľadné perníčky. Možno majú trošku zafúľané ruky či tváričky, ale takým tým milým spôsobom. Ako to ale zvyčajne vyzerá naozaj?

  1. Mladšie deti pristupujú k cestu ako k plastelíne. Potom sa čudujú, že sa cesto nespráva ako plastelína.
  2. Druhý bod, súvisí s prvým. Prečo by som nemohla vaľkať cesto na dlážke, keď plastelínu môžem? Prečo nemôžem z vyvaľkaného cesta na dlážke vykrajovať koláčiky a dávať ich na plech? Prečo nemôžem cesto z dlážky zamiesiť do ostatného cesta na stole? (Jáááj. Aha, ale ja už som tam nejaké cesto zamiesila.)
  3. Deti sú tvory tvorivé. Nečakajte, že sa dajú zviazať takou konvenciou ako formička. Najlepšie tvary sú ručné originály. Že ich nemáte potom s čím spojiť? No a?
  4. Ak pečiete s viac ako jedným dieťaťom, pripravte sa na hádky o: formičky (je jedno koľko ich vyložíte, všetci sa budú biť akurát o veveričku, alebo srdiečko, alebo niečo iné), o cesto (ona mi zobrala moje cesto, ja som ho už mala pekne vyvaľkané), o múku, o to, kto má pravdu a o…ľubovoľné doplňte.
  5. Nečakajte, že ich pečenie bude baviť do konca. Možno bude, u nás to z troch detí dali dve (najstaršia a najmladšia).
  6. Nečakajte, že napečiete šesť plechov koláčikov. S vyššie uvedeným nasadením zvládnete tak dva, možno tri.
  7. Určite očakávajte bordel v celej kuchyni, ktorý budete upratovať dvakrát dlhšie, ako trvalo celé pečenie. Ale čo už.

Vianočné pečenie s deťmi berte ako príjemné spestrenie chladných dní. Možnosť s deckami stráviť nejaký čas, vypestovať v nich zmysel pre trpezlivosť a hlavne sa zabaviť.

A ešte na záver recept na naše bezlepkové a bezlaktózové linecké koláče:

10 dkg kukuričnej múky

15 dkg MEHL FARINE od Schar

25 dkg MIX IT UNIVERZAL od Schar

16 dkg práškového cukru

3 bezlaktózové maslá (jedno 125 g)

2 žĺtka

Odporúčanie: Cesto po zamiesení nechajte odpočinúť tak cca 2 hodinky v chladničke. Vyvaľkajte na hrubšie ako pri lepkových lineckých koláčoch. Na vykrajovanie používajte formičky ako napríklad srdiečko alebo koliečko. Jemnejšie formičky sú síce fajn, ale po upečení sú koláčiky krehkejšie a tak sa ľahšie lámu. Pred tým, ako ich budete plniť, nechajte ich dobre vychladnúť.

Domáci stetoskop a mechanická ruka. Návod na výrobu aj s videom

DSC_0156

Pokračujeme v sérii aktivít na tému ľudské telo. Už som písala o peknej a vhodnej knihe. Tentoraz budeme vyrábať. A to stetoskop (teda niečo veľmi podobné) a mechanickú ruku. Výhodou týchto vecičiek je, že dokážete s nimi zabaviť trojročné, sedemročné ale aj jedenásťročné dieťa (overené v praxi). Tie staršie vám dokonca dosť významne môžu pomôcť s výrobou.

Mechanická ruka

Budete potrebovať: kartón, slamky, špagát, nožnice, lepiacu pištoľ, ceruzku alebo fixku

Postup: Najprv obkreslite svoju ruku na kartón. Menšie deti vám môžu pomôcť (prípadne ich nechajte ruku vyfarbiť či ozdobiť). Ruku vystrihnite. Slamky budú slúžiť ako kosti, tak ich narežte na kúsky – tri menšie a jeden dlhší (ten bude na dlani). Pomocou lepiacej pištole ich pripevnite na ruku. Cez slamky prevlečte špagát, na konci zauzlite. Ruka dobre poslúži na výuku názvov jednotlivých prstov. Ak dáte farebné slamky, môžete si precvičiť aj farby. A poťahovaním si dieťa vyskúša aj jemnú motoriku.

Stetoskop

Budete potrebovať: plastovú hadičku, dva lieviky, lepiacu pásku, nožík

Postup: Nožíkom odrežte kus plastovej hadičky. Na jej konce pripevnite lieviky, ktoré zaistíte lepiacou páskou. Hotovo. Je dobré, ak je pri používaní stetoskopu ticho a tiež nezaškodí, aby sa počúvalo pod tričkom. U nás sa to trochu zvrhlo a deti začali používať stetoskop ako telefón. Som rada, že nikto neohluchol.

Najlepší liek pre Hanku

DSC_0078DSC_0083DSC_0011DSC_0081DSC_0016DSC_0027DSC_0073DSC_0112DSC_0109

Hanka je chorá. Neteší ma to, ale zároveň to beriem ako výzvu na tematické aktivity na tému ľudské telo. Vyrobili sme si stetoskop, mechanickú ruku, skladáme puzzle a samozrejme študujeme knihy. Na Zdravovedu (na ktorej sme fičali ako deti aj tínedžeri) má ešte čas, takže mi prišlo vhod, že sa nám pod ruku dostala kniha Ľudské telo z edície Život na zemi. Je to presne ten typ knihy, ktorá bude rásť s naším dieťaťom. Hanka nemá ešte ani tri roky, takže z knihy vyberám veci, ktoré ju zaujmú a rozprávame sa o nich (napr. Prečo to dievčatko grcká?, alebo Pozri, aké bacily a vírusy bývajú v tvojom nose!). Kniha je koncipovaná v podobe otázok a odpovedí o tele. Niektoré odpovede sú skryté za okienkami. A okienka v knihe to je vec, na ktorú Hanka veľmi rada počúva. Miluje totiž objavovať. Tak ako aj sedemročná neterka Zuzka, ktorú už nezaujali iba obrázky, ale aj text, ktorý si sama dokázala prečítať. Level znalostí o tele u takto starého dieťaťa je podstatne vyšší, takže bola z rôznych pikošiek nadšená. A nielen ona. Zbožňujem knihy pre deti, kde sa aj ja niečo naučím.  A čo vy? Trúfnete si zodpovedať krátky kvíz o ľudskom tele, ktorý som dala na záver? Správne odpovede v prípade potreby nájdete medzi fotografiami na tomto blogu. A ešte k technickým veciam. Ako mamu ma teší taká drobnosť, ako sú zaoblené rohy knihy. Väzba publikácie vyzerá na to, že odolá aj častému používaniu. A túto knihu isto budeme s Hankou čítať často. O ostatných aktivitách na tému ľudské telo, ktoré som spomínala v úvode, budem písať v ďalších blogoch. Zdraviu zdar!

Kvíz

Koľko svalov využíva človek pri chôdzi?

Kde v našom tele sa nachádza najmenšia kosť?

Aká je najtvrdšia časť ľudského tela?

Viac o knihe sa dozviete tu.

Hľadanie jesenných pokladov

DSC_0084DSC_0072DSC_0102DSC_0077DSC_0064DSC_0093

Hoci som už v oknách panelákov kde tu zahliadla vianočnú výzdobu, stále trvám na tom, že je ešte jeseň! Preto ešte pred tým, ako nasadneme na vlnu kolied, adventu, snehu a zimy, ešte chvíľku frčíme na jesenných aktivitách. „Hľadačka“ je u nás veľmi obľúbená. Netreba na ňu až tak veľa. Stačí väčšia nádoba naplnená fazuľou (ale môže byť aj kukurica alebo šošovica…skrátka niečo do čoho sa príjemne ponárajú ruky. Čo mi pripomína túto scénu z filmu Amélia z Montmartru.). Do nej som skryla niekoľko plodov, ktoré sme počas jesene nazbierali. Vyfotili sme ich a spravili z nich obrázok. Podľa neho deti hľadajú, čo je v nádobe ukryté.  Takáto hľadačka veľmi dobre rozširuje slovnú zásobu. Zároveň sa možno pobaviť o tom, odkiaľ plody pochádzajú, kde sme ich našli a čo nazbierame nabudúce. Hra baví takmer trojročnú Hanku, ako aj jej sedemročnú sesternicu Zuzku. Takže hľadaniu zdar!

Zabudnite na fidget spinner. Uvarte si JOJO! + video

DSC_0015DSC_0029DSC_0035DSC_0026DSC_0033DSC_0107

Každá generácia má svoju ikonickú hračku. Akurát mám pocit, že dnešné deti pod tlakom obchodnej mašinérie, majú každú chvíľku niečo iné. Pred nedávnom to bol fidget spinner. My sme kedysi mali veru onakvejšie zábavky.

Skákali sme gumu, zo škatúľ od topánok stavali domčeky pre bábiky a tým šťastnejším rodičia uvarili jojo. Kto mal na dvore jojo, ten bol pán. Nedávno manžel natrafil na pásku a tak sme si jedno uvarili. Pokiaľ chcete potešiť svoje deťúrence neotrepanou hračkou, môžete to skúsiť aj vy. Budete k tomu potrebovať:

pásku (takú, ktorou sa omotávajú napríklad palety s tovarom)

špagát

hrniec s vriacou vodou

Postup:

Pásku zmotáme a upevníme špagátom. Vložíme do vriacej vody a necháme variť cca 5 minút. Vytiahneme, necháme vychladnúť a potom sa už môžete hrať.

Poznámka: Konce pásky môžu byť trochu ostré, preto je táto hračka vhodná skôr pre staršie deti.

Aj malé ruky vedia čarovať

 

DSC_0132DSC_0135DSC_0139DSC_0141DSC_0154

Počas jesene sme na prechádzkach nazbierali množstvo „materiálu“. Čo s ním? Rozhodli sme sa pre ikebanu. Trošku sme sa pohrabali aj vo veciach, ktoré si moja mamina pripravila na výrobu vencov a zopár z nich použili. Estetickú stránku som nechala viac menej na Hanke. To znamenalo, že lepiacu pištoľ som mala pod palcom ja a dieťa rozhodovalo, čo, kde a v akom množstve nalepíme. Pokiaľ teda túžite mať v byte zvyšok jasene farebné čudo budete potrebovať:

stojan na ikebanu

lepiacu pištoľ

listy, gaštany, orechy a iný dekoračný materiál podľa vášho vkusu

A potom už iba dekorujete podľa toho, ako sa vám to páči. Malé dieťa sa počas tejto aktivity naučí rozoznávať gaštany od žaluďov či orechov a dokonca sa môže zdokonaliť v rozoznávaní farieb. Tak do toho!

%d blogerom sa páči toto: