Čo s červivým jablkom?

DSC_0023DSC_0013DSC_0036DSC_0194DSC_0198DSC_0200DSC_0217DSC_0216

Tohtoročná úroda jabĺk nebola nič moc. Plody bolo treba buď rýchlo skonzumovať, alebo zakonzervovať. Veľa jabĺčok bolo hnilých alebo červivých už na strome. Čo sa dalo, to sme obrali do košíka a z „nepodarkov“ sme si spravili pečiatky. Ešte pred tým, však stálo za to nakrojiť jabĺčko a pozorovať chodbičky, ktoré si v ňom spravil červík. Potom sme už vybrali vodovky a mohlo sa začať. Po odtlačení som na žiadosť Hanky jabĺčka domaľovala a niekde dokonca aj dokreslila červíka. Celkom príjemná aktivita na upršané dni.

Zrážkomer – postup aj s videom

 

 

12345

Nie som fanúšik upršaného chladného jesenného počasia, ale aj vtedy treba s deťmi nejako existovať. Zvláštne je, že deti na počasie takmer vôbec nešomrú. Pokiaľ teda chcete im aj sebe nejak spestriť toto obdobie, skúste vyrobiť zrážkomer a spoločne sledovať, koľko toho napadalo. Postup som objavila na stránke www.jdeteven.cz, kde možno nájsť veľa tipov, ako tráviť s deťmi čas vonku zmysluplným spôsobom.

A teraz k zrážkomeru. Budete potrebovať:

Plastovú fľašu (ideálne s rovným dnom, my sme takú nemali, takže množstvo zrážok bude naozaj iba informatívne)

Fixku na plast

Pravítko

Nôž

Postup:

Z plastovej fľaše zrežeme vrch a zasunieme ho dovnútra. Pomocou pravítka nakreslíme na fľašu stupnicu. Potom už iba stačí nájsť pre zrážkomer vhodné miesto (prípadne ho zaťažiť kameňmi, aby vydržal aj vietor).

Môj starý dobrý kabát

DSC_0103DSC_0121DSC_0124DSC_0182DSC_0234DSC_0187DSC_0240DSC_0261DSC_0219

Keby som niekedy mala zložiť pesničku o nejakom kuse môjho oblečenia, tak by to asi vyhral tento károvaný kabát. Slúži mi už od strednej školy (strednú školu som skončila v roku 2002). Neviem, kedy presne mi ho mama ušila, ale má teda už minimálne 15 rokov. A stále dobre vyzerá! Poslúžil mi aj počas druhého tehotenstva, pretože som nemala veľké bruško. Dá sa kombinovať s hocičím (čižmy, gumáky aj tenisky) a vyzerá to stále dobre.

Látka na šaty, ktoré mám oblečené na fotografiách, čakala na svoje uplatnenie trochu dlhšie. Darovala mi ju mužova mamina a ťažko sa odhaduje, ako dlho stála v skrini. Ale určite to bolo viac ako desať rokov. Nakoniec mi z látky ušila mamina retrošaty k mojim 35. narodeninám. A hoci som kedysi dávno kdesi čítala, že žena po tridsiatke by nemala nosiť krátke sukne (a dlhé vlasy), rozhodla som sa tento úzus ignorovať. Lebo ako zaznelo v kultovom filme Erin Brockovich: „Kým mám miesto dvoch zadkov jeden, tak sa budem obliekať ako sa mi zapáči.“ Alebo tak nejak to povedala hlavná hrdinka. Message je ale jasný.

Gaštankovia

DSC_0095DSC_0085DSC_0101DSC_0062DSC_0059DSC_0079 (2)DSC_0065DSC_0072

Kedy inokedy sa človek môže vrátiť do detstva, keď nie práve s deťmi? Jeseň ponúka toľko možností, ako sa radovať. Nedávno sme v Partizánskom natrafili na celkom pekné a hlavne veľké gaštany a tak sme ich hneď niekoľko nazbierali. Už len z toho sa Hanka veľmi tešila. A teraz čo s nimi? Časť gaštanov sme použili ako jesennú dekoráciu a z ďalších sme s deťmi spravili gaštankov. Pravda, urobiť do nich dieru dalo trochu zabrať, ale decká to zvládli veľmi dobre a navyše sa s ich výrobou zabavili celkom dlhý čas. Okrem gaštanov potrebujete na výrobu gaštankov špajdle (najlepšie s ostrým koncom) a fixku (na dokreslenie tváre). Zvyšok už záleží iba na vašej resp. detskej fantázii.

Našli sme stoličku na smetisku

Ešte v lete sme pri prechádzke s kočíkom natrafili na vyhodenú stoličku. Práve vtedy sme sa bavili s mužom, že by sme zreparovali staršie stoličky, ktoré sú u nich na chalupe, ale najprv by sme si to chceli na niečom vyskúšať. Stolička na smetisku bola preto tréningový materiál a veľmi sme sa jej potešili. Bola v relatívne dobrom stave. Rozhodli sme sa ju natrieť na bielo a mamina ju prečalúnila so žltou látkou s bielymi bodkami. Momentálne ju má sestra vo svojom „ateliéri“, ale asi by sa celkom dobre v takejto úprave hodila aj do dievčenskej izby.

Jeseň nás baví

DSC_0027DSC_0002DSC_0023DSC_0031DSC_0037DSC_0053DSC_0166DSC_0167DSC_0174DSC_0049

Snažím sa s deťmi tráviť vonku čo najviac času, a to aj napriek tomu, že počasie je túto jeseň skôr chladné a upršané. O to viac sa teším, ak na chvíľu vykukne slniečko. Vtedy sa vyberieme zbierať poklady – gaštany, oriešky, žalude, šípky alebo krásne zafarbené listy. S takýmto prírodným materiálom sa potom dajú vymyslieť všelijaké aktivity, keď vonku nie je práve najkrajšie počasie a radšej zalezieme do tepla.

Popadaných listov je tak veľa, že z nich robíme jesenné kytice a s nimi potom vyzdobujeme detskú izbu.

Listy možno namaľovať a otláčať, prípadne nalepiť na papier a vytvárať z nich zaujímavé obrázky.

My sme ich použili aj na výrobu jesennej ikebany. O nej ale napíšem samostatný blog. Dovtedy si užívajte jeseň!

Čo som našla v skrini

DSC_0016

Pri našom sťahovaní a následnom vybaľovaní vecí, som našla zopár chutných kúskov, ktoré stojí za to zverejniť. Bohužiaľ, ide iba o topánky, pretože z nejakého neznámeho dôvodu dokážem oblečenie filtrovať úplne v pohode, ale s topánkami si dávam načas.

To, čo som našla v škatuliach, môjho muža neuveriteľne rozosmialo. Niečo dokonca korunoval vetou: „Takéto podpätky som v živote nevidel a to som z obuvníckeho mesta.“ No…takže takto. Hnedé čižmy som si kupovala fuu…ešte asi na strednej škole (tento mesiac som oslávila 35 rokov). Na ich obranu musím povedať, že sú kožené, teplé a pohodlné. Čierne špicáky som si zaobstarala v Humanicu, keď som bola vysokoškoláčka. Úctivo som si ich uchovávala a starala sa o ne, pretože mi prišli neuveriteľne elegantné. Dala som im druhú šancu aj potom, čo som z nich odpálila celý podpätok (niečo ako v tejto reklame na Mentosky. Akurát, že vôbec ale vôbec nejde tak ľahko zlomiť podpätok aj na druhej topánke. Viem, skúšala som to.). Tretie topánky patria do kategórie „keď som ich kupovala, zdal sa mi to ako super nápad. Ibaže som nedomyslela, ako budem chodiť v šľapkách na vysokom podpätku.“ Dnes, keď sa na ne pozriem, hovorím si, že vyzerajú tak trochu ako topánky, ktoré nosila Peggy v seriáli Ženatý so záväzkami.

Môj muž  prišiel s nápadom založiť facebookovú skupinu Kostlivci zo skrine, kde by ľudia mohli pridávať foto svojich obdivuhodných kúskov. Ja som si tieto svoje krasotinky nechala nafotiť, a potom som ich s úctou poslala ďalej. Možno sa ešte niekomu zídu.

Už som tu zase

DSC_0017DSC_0031DSC_0034DSC_0024DSC_0089DSC_0086DSC_0087DSC_0101

Bolo to zaujímavých pár mesiacov. Stresujúce tehotenstvo (plánujem blog o tom, ako sa aj takmer beznádejná situácia dokáže na dobre obrátiť), ktoré vyústilo do celkom dobrého pôrodu (tiež chcem napísať o tom, čo nehovoriť žene krátko po pôrode) a potom už iba zžívanie sa s novou členkou rodiny – Agátkou. Medzi tým sme sa rozhodli aspoň na nejaký čas odsťahovať z Bratislavy. Takže momentálne si s dvoma malými deťmi a mužom balíme svojich „pár švestek“ a chystáme sa na našu cestu z mesta. Život plánujeme asi tak na pár mesiacov dopredu, pretože ak vás niečo naučí hraničná situácia, tak je to upratať si hodnoty. A naše hodnoty sú naše deti tu a teraz. A v tomto kolotoči som si dala kratší oddych od blogu, na ktorý sa teraz chcem opäť vrátiť.

Koncom augusta sme na rýchlo zbúchali krstiny, teda vlastne uvítanie do života našej malej Agátky, ktorá má momentálne štyri mesiace. Pri tejto príležitosti mi mamina ušila sukňu a top. Bohužiaľ, nebol čas na krstinách robiť nejaké figúry pred fotoaparátom, a tak sme to dodatočne nafotili v parku. Fotiť sa v parku je super. Mať na nohách lodičky už je menej super.  A tak som v istom momente rezignovala a fičala po parku naboso. Hanka tak chodila takmer celé leto a okrem jednej prigniavenej včely sa nič vážneho nestalo. Takže hor sa do nového dobrodružstva!

Nech šije!

DSC_0002DSC_0004DSC_0005DSC_0007DSC_0010

DSC_0011
Dámska pelerína z Vkusu sa vyrábala niekedy v sedemdesiatych rokoch. Pokojne by som ju obliekla aj dnes.

DSC_0015DSC_0016DSC_0018DSC_0020

DSC_0022
Marika bola ikona. Z môjho okolia si matne pamätám, že sa kopíroval najmä jej účes.

DSC_0031DSC_0033

DSC_0035
Dámska letná taška z Ľudového výrobného družstva z rokov 50-tych až 60-tych.
DSC_0040
Módna prehliadka Vkusu v Bratislave z roku 1958. Každé jedny šaty z fotografie by som si ochotne obliekla aj v roku 2017.

DSC_0043DSC_0047DSC_0050DSC_0052DSC_0063

DSC_0070
Pri fotografii od Karola Kállaya som iba ochkala. Hoci moje svadobné šaty boli tiež krátke, určite by som sa nechala inšpirovať týmto modelom.

DSC_0071DSC_0059

Keď som prišla na to, že výstava o móde na Slovensku v rokoch 1945 až 1989 bude prístupná od 7. apríla, hovorila som si, že pokiaľ dovtedy neporodím, určite sa na ňu pôjdem pozrieť. Pri prvej príležitosti som teda zverila staršie dieťa manželovi, zobrala som sestru a vyrazili sme do Slovenskej národnej galérie. Výstava nesklamala.

Pokiaľ sa aspoň trošku zaujímate o módu, alebo máte radi retro, tak sa bežte pozrieť. Výstava Nech šije! vás určite poteší a možno aj inšpiruje. Najmä však ukáže, že aj v čase šedého komunizmu to s odievaním nebolo u nás až také katastrofické (pri viacerých modeloch som si povedala, že by som si ich veľmi rada na seba obliekla). Darmo, ženské nadšenie pre krásu skrátka nemožno len tak zadusiť. Na výstave nájdete originálne odevy, skice, množstvo módnych fotografií a tiež filmový materiál. Výstava je taká dobrá, že je škoda, že nemá aj vlastnú stránku, na ktorej by napr. práve filmy mohli byť aspoň načas sprístupnené. Pokiaľ vás množstvo informácií, fotografií a šiat navnadí, skúste ešte siahnuť po knihe jednej z kurátoriek výstavy Zuzany Šidlíkovej Stratená (m)ÓDA. Výstava potrvá ešte do 20. augusta a sprevádzať ju bude aj ďalší program (napr. komentované prehliadky).

Viac o výstave nájdete tu: http://www.sng.sk/sk/vystavy/1046_nech-sije-moda-na-slovensku-1945-1989#

 

Jarná dekorácia rýchlo a jednoducho

DSC_0061DSC_0066DSC_0071MK3

Inšpiráciu na túto jarnú dekoráciu som našla v knihe Kvetinové aranžmány z Ateliéru Papaver. Stačilo na to pár drobností a za asi dva týždne sme sa mohli tešiť z krásnej zelenej trávy. Hanka mi nielenže pomáhala pri zakladaní „záhradky“, ale sa o trávu aj pekne stará. Pokiaľ dekoráciu ozvláštnite maľovanými vajíčkami, máte krásnu veľkonočnú dekoráciu.

Čo budeme potrebovať

prútený košík

podložku pod košík

papierové obrúsky

mačaciu trávu (alebo psiu, alebo žito) asi 2 vrecúška

vodu

Postup

Košík vystelieme papierovými obrúskami. Do vystlaného košíka nasypeme semienka trávy. Zalejeme vodou a priebežne kropíme. Prvá tráva sa ukáže asi za týždeň. Za dva týždne by už mala byť pekne hustá. Priebežne trávu zalievame.

 

%d blogerom sa páči toto: