Bezpečná zubná pasta pre deti

DSC_0013DSC_0017DSC_0030DSC_0042DSC_0005 (2)

Moja kamoška Lenka, ktorá má dve deti, ma pravidelne pri rôznych príležitostiach zásobuje vecami, o ktorých som ani netušila, že existujú. Nedočítala som sa totiž o nich v žiadnom mamičkovskom časopise a nenašla som ich v bežných obchodoch. Takým prípadom je aj zubná pasta a kefka značky Jack N´Jill.

Hanke začali rásť zuby už v štyroch mesiacoch a momentálne jej do kompletného mliečneho chrupu chýbajú už len štyri stoličky. Zúbky som jej čistila najprv gázou, neskôr kefkami na prst až sme skončili pri „normálnych“ kefkách pre deti. Medzi tým sme k Hankinmu prvému roku dostali do daru set (pohárik, kefka a zubná pasta) Jack N´Jill. S používaním sme začali pred pár dňami a už som nadšená. Hanka si totiž niekedy dala a niekedy nedala vyčistiť zúbky. Skúšali sme všeličo, no s krátkodobým efektom. Hneď ako sme ale začali používať zubnú pastu Jack N´Jill s malinovou príchuťou, všetko sa obrátilo k lepšiemu. Teraz si Hanka nechá ochotne vyčistiť zuby aj niekoľko minút!!!! A to už je čo povedať. Najlepšie na tom je, že sa nemusím stresovať, či prehltla alebo neprehltla pastu, pretože táto je absolútne bezpečná pre deti. Zubné pasty Jack N´Jill neobsahujú Sodium Lauryl Sulfat, cukor, fluoridy, konzervanty ani pridané farbivá. Kefka je v biokvalite a má peknú ergonomickú rúčku, takže dieťa ju ľahko uchopí. Čo je ale fakt sila, že okrem hlavy so štetinami, môžete zvyšok kefky smelo dať do kompostu! Rúčka je totiž vyrobená z kukuričného škrobu (a pozor, nie z geneticky upraveného). Vôbec celá filozofia firmy Jack N´Jill je veľmi ekologická. Na nete sa možno dočítať, že spoločnosť založili manželia z Austrálie – Jack a Jill po narodení ich prvého syna. Boli totiž frustrovaní výberom produktov ústnej hygieny pre deti, najmä ak chceli zabrániť zbytočnému kontaktu s chemikáliami. Ich rodina už v minulosti vyrábala zubné pasty (preto je na nich aj uvedené „since 1949“) a tak sa so svojimi skúsenosťami z farmácie pustili do vývoja. Podarilo sa a ich pasta bola spoločnosťou EGW označená za najbezpečnejšiu na svete (viac sa dočítate tu: http://www.ewg.org/skindeep/browse/baby+toothpaste/)

Ja ešte dodávam, že aj napriek tomu, že ide o prudko eko produkty, majú veľmi pekný a jednoduchý dizajn. Ak sa chcete pozrieť na celú ponuku, kliknite sem: http://www.jackandjillkids.sk/

Poškodzuje palmový olej zdravie detí?

Je alebo nie je palmový olej peklo pre zdravie našich deciek? To som sa snažila vypátrať, pretože ako som už písala, tento olej je fakt všade. Teda aj v tých roztomilých zvieratkovských keksíčkoch pre deti. Moje otázky zodpovedala odborníčka z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty v Bratislave MUDr. Katarína Babinská, PhD., MSc.

Začnem najprv o palmovom oleji v umelom mlieku, pretože ho takmer všetky dostupné na našom trhu obsahujú. Zaujímalo ma, či môže mať tento tuk negatívny vplyv na zdravie detí. „Palmový olej sa do umelého mlieka pridáva preto, aby sa tuk v umelom mlieku zložením priblížil tuku, ktorý obsahuje materské mlieko (obsahom kyseliny palmitovej). Hoci jestvujú staršie štúdie, ktoré uvádzali zníženú kostnú hustotu u detí kŕmených umelým mliekom s palmovým olejom, novšie štúdie to nepotvrdili. Naopak, preukázali priaznivý vplyv na črevnú mikroflóru,“ uvádza Katarína Babinská. Ako som už písala v predošlom blogu, pokiaľ máte s palmovým olejom skôr etický problém (ekologický dosah na životné prostredie), na našom trhu je jedno umelé mlieko (Croissance), ktoré palmový olej neobsahuje. Osobne ho používame a Hanka je spokojná. Prípadne môžete začať študovať etikety. Minimálne pri jednom umelom mlieku som totiž našla, že palmový olej pochádza z ekologického pestovania.

A teraz už k vyššie spomínaným keksíkom a iným detským dobrotám, ktoré tiež palmový olej obsahujú. „Tu nie je až takým veľkým problémom palmový tuk, ale obsah stužených tukov,“  upozorňuje Katarína Babinská. Podľa odborníčky sa v stuženom tuku nachádzajú trans formy mastných kyselín, ktoré majú výrazne nepriaznivý účinok na hladinu cholesterolu v krvi a zároveň dodáva: „Cholesterol v krvi zvyšujú ešte viac ako nasýtené tuky, ktoré sú napríklad aj v palmovom tuku. Ak sa teda nahradí stužený tuk palmovým vlastne nahrádzame väčšie zlo menším. Navyše sú nové štúdie, ktoré preukazujú, že palmový tuk – hoci je nasýtený – nemá až také nepriaznivé účinky na hladinu cholesterolu v krvi. Žiaľ, spotrebiteľ nemá príliš veľkú šancu získať informáciu o tom, či výrobok obsahuje trans formy tukov. Ak to možné, najlepšie je upiecť si keksíky doma.“

Takže podčiarknuté a zrátané – podľa odborníkov to s poškodzovaním zdravia palmovým olejom nie je až také vážne. Ak chcete vedieť viac o tom, aký ekologický dosah má pestovanie paliem, kliknite sem: http://stoppalmovemuoleji.cz/

Pečeniu zdar!

 

O palmovom oleji v detských potravinách

Byť matkou je (občas) náročné a čo už má potom robiť taká „eko a biomatka“? Tie to musia mať asi fakt ťažké. Mne stačila lekcia, keď som sa úporne snažila nájsť na našom trhu umelé mlieko bez pridaného palmového oleja (a áno, viem, že dojčiť dieťa je úplne naj, ale niekedy sa to skrátka nedá).

Je všade…V detských sušienkach, v niektorých kašiach, príkrmoch a dokonca aj v tých superbiošpaldovýchhyperzdravosatváriacich keksíkoch. Pre tých z vás, ktorí už už chcete povedať, že no toto by sa rakúskym potravinám nikdy nestalo,  mám nepríjemnú správu. Ale áno, stalo. Aj ich potraviny ho obsahujú. Palmový olej je asi taký lacák, že potravinový priemysel si z neho spravil všadeprítomnú ingredienciu. V tejto súvislosti som oslovila dvoch odborníkov v oblasti výživy, aby sa vyjadrili, či je palmový olej fakt taká katastrofa pre naše zdravie. Jedna pani lekárka mi neodpísala a dr. Bukovský kvôli časovému zaneprázdneniu tiež priamo neodpovedal, ale jeho asistentka mi aspoň poslala článok, kde sa k palmovému oleju okrajovo vyjadruje (je stále lepší ako bravčová masť…). Trochu som aj popátrala na nete a zaujímavé sú dva články: http://ona.idnes.cz/palmovy-olej-vliv-na-zdravi-a-planetu-dwn-/zdravi.aspx?c=A150702_164004_zdravi_haa

http://www.tyden.cz/rubriky/zdravi/palmovy-olej-neni-zabijakem-cev-nici-vsak-indonesii_364680.html

A jedno video, ktoré vás chytí za srdce: https://www.stream.cz/adost/10008403-palmovy-olej

Ak sa vám nechce čítať ani pozerať, tak tu je krátky výcuc: nikto nespochybňuje fakt, že výroba palmového oleja neprimerane zaťažuje životné prostredie. Že palmový olej nie je také žúžo labúžo pre zdravie je síce pravda, ale ani niektoré iné tuky na tom nie sú lepšie (ale o palmáči je to pekne vysvetlené v tom videu).

No skrátka, keď ste matka na Slovensku a nechcete dávať dieťaťu umelé mlieko s palmovým olejom (lebo keksíky či kaše sa dajú ofintiť tak, že ich skrátka vyrábate doma a žiaden palmáč tam nedáte), tak je to fakt rébus, ktorý sa mi našťastie podarilo rozlúštiť! Na našom trhu je „k mání“ mlieko Croissance, ktoré palmový olej neobsahuje. Kupujeme ho v bratislavskom Fresh markete v predajni Macík, ale kúpiť sa dá aj cez internet. Veľká, takmer kilová škatuľa vyjde asi na 16 eur. Pre porovnanie, veľká Beba v Rakúsku stojí asi 13 eur, ale je v nej ten nešťastný palmáč.  Takže lovu zdar!

DSC_0040

Maľované výšivky

DSC_0020DSC_0024DSC_0025

Tak prišlo už aj na mňa. Doteraz som odolávala všetkým lákadlám v podobe vymaľovanok pre dospelých. Ale toľko som pílila uši môjmu mužovi, že prečo neexistujú vymaľovanky ako ľudové vzory, až som sa dočkala.

Vydavateľstvo Slovart zostavilo publikáciu Maľované výšivky. Okrem samotných vzorov tam nájdete aj popis odkiaľ pochádzajú a pri akej príležitosti sa vyšívali. Jediné, čo som nedomyslela bol fakt, kedy si nájdem čas na vymaľovávanie. Mojim tempom budem túto knižku maľovať do konca života J. Publikáciu však určite odporúčam, výborná je aj ako originálny darček! Vymaľovanky nájdete napríklad v kníhkupectve Martinus za približne 7 eur.

http://www.martinus.sk/?uItem=225104&uKolko=10&uOd=0#undefined

Brunch v Urban bistre

 

DSC_0002DSC_0011DSC_0008DSC_0006

Kamoška Žužu mi hovorí: „Poď na brunch do Urbanu na Michalskej!“ A tak som vystriehla nedeľu, keď môj muž nepracoval, zverila som mu našu malú dcérku a vybrala sa hodovať. Ja viem, že všetky tieto „urbany“, „foxfordy“ a „štúry“ sú považované za ťažkú hipsterčinu, ale všade, kde je čisto a majú fajnú kávu, ochotný personál a dobré menu, je pre mňa ideálne miesto na trávenie voľného času.

Ale späť k brunchu. Hoci menu v Urbane je vedené ako raňajkové, ide vo väčšine prípadov o sýtejší štart dňa, čo mi vyhovuje. Vybrala som si melbourne breakfast, ktoré pozostáva z avokádového toastu, na ktorom sú dve pošírované vajíčka. Plus sa k tomu podáva šalát a pečené hríby. Kamoška tvrdí, že väčšina ľudí, ktorí prídu na raňajky do Urban bistra po prvý raz si zvolia práve toto. Ak by sa ma niekto v rámci prieskumu pýtal, prečo som zvolila melbourne breakfast, tak poviem, že lebo to vyzeralo bohovsky už len napísané. A na tanieri to bolo ešte lepšie. Žužu si dala egg benedict a goat cheese bruschettu. Z nápojov sme si vybrali levanduľovo-kamilkový čaj (výýýborný) a pomarančový fresh. Okrem toho sme hneď po príchode dostali na stôl poháre vody, čo je plus, ktoré sa v našich končinách len tak ľahko nevidí. V bistre hrala výborná hudba (soundtrack Amelia z Montmartru) a hoci mesto bolo vyľudnené, v podniku to žilo. Takže ak sa vám niekedy zažiadajú lepšie raňajky, určite vyskúšajte.

Viac o podniku tu: http://urbanbistro.sk/

Bola som na kurze šitia

DSC_0014Ak chcete vedieť, ako nepríjemne sa cíti matka, keď jej decko vreští na celý obchod a nedá sa utíšiť, spravte si dieťa. Ak chcete vedieť, ako vaše mesto myslí napríklad na telesne postihnutých, vyberte sa na úrady s kočíkom v MHD. A ak chcete vedieť, ako sa cítia šičky vo fabrikách niekde v Bangladéši, keď sa dozvedia, za koľko sa predáva oblečenie, ktoré šijú za pár drobných, choďte na kurz šitia.

Keď sa začala rozširovať ponuka šatstva v našich obchodoch a s tým ruka v ruke išli ceny handier nižšie a nižšie, moja mama, vyučená krajčírka, zvykla povedať. „Za to by som si za mašinu nesadla.“ Lenže niekde tam v Ázii si za tú mašinu predsa len niekto sadne a za mizerný plat ušije sako či nohavice, ktoré tu potom kupujeme. Nemá zmysel rozoberať fenomén „fast fashion“, nakoniec hoď kameňom, kto si bez viny. Pamätám si, ako som veľmi túžila po rifliach ako mala Britney Spears v klipe I´m not a girl. „Bokovky“ práve zažívali boom a dali sa zohnať u „číňanov“ za fakt dobré prachy, takže som si rovno kúpila dvoje (čo som nedomyslela bol fakt, ako sa v takých nohaviciach dá posadiť bez toho, aby mi nevyliezol celý zadok, to už Britney vo svojom klipe neukazuje, že áno). Džínsy boli z tenkého materiálu, takže netrvalo dlho, zohla som sa, čosi prasklo a bola z toho diera na celý zadok. Ale späť k robotníkom, ktorí pre nás tieto veci šijú. Ako žijú/živoria, si môžete pozrieť v niekoľkých dokumentoch, ktoré sú dostupné aj na youtube. Dosť teda bolo kecov a rozhodla som sa, že preradím rýchlosť z fast na slow. Preriedila som šatník, nechala si obľúbené a stále dobre vyzerajúce veci, zvyšok som podarovala a rozhodla som sa, že sa naučím šiť. Lebo keď budem vedieť šiť, potom si môžem ušiť šaty, aké sa mi páčia a z dobrého materiálu, takže mi dlho poslúžia. A tak som si kúpila Singerku z Lidla a poď ho šiť. Trochu mi pomáhala mamina, lenže bývame od seba dosť ďaleko. Tak mi manžel venoval na Vianoce poukážku na kurz šitia, aby som si svoj sen mohla splniť aj v Bratislave.

DSC_0019Kvôli povinnostiam a dcérke som si nakoniec vybrala celodenný kurz. Za šesť hodín sme prebrali základy a ušili cropped top. Kurz sa konal v Petržalke, čiže dostupnosť na miesto je výborná. Šije sa na strojoch zn. brother, ktoré sú dosť „blbuvzdorné“ (lidlácka singerka je ale tiež v pohode). Za niekoľko hodín sme prebrali základné stehy, naučili sme sa všívať skrytý zips, podsádku, rukáv či lemovať šikmým prúžkom. Vyskúšali sme si aj overlock. Tento fajnový stroj poznám vďaka mojej mame. Mali ich aj v Lidli a doslova sa po nich zaprášilo, pretože ten kto šije vie, ako veľmi mu taký overlock môže uľahčiť prácu. Ale vyskúšali sme si aj tradičnejšie postupy.

DSC_0040Výsledok po celom dni bol už spomínaný top. Po všetkom strihaní, šití, páraní a znova šití som sa cítila, ako by som zabehla maratón. Skrátka šťastná a neuveriteľne hrdá, že som ušila niečo, čo síce nie je dokonalé ani zo srandy, ale teoreticky by sa to dalo nosiť. Môj muž sa doma pozrel na výsledok pohľadom: „Tak toto si šila šesť hodín? Ja by som to zmákol za jednu.“ A to je ono. Nedochádza nám, ako musia drieť tí, ktorí pre nás šijú dostupnú módu. A za aké peniaze. Oblečenie pre nás stratilo hodnotu. Šitie je náročný proces na pozornosť, čas aj zručnosť. Pokračovať však mienim aj naďalej. S kurzom som bola spokojná. Je možné ho absolvovať aj rozdelený na dvojhodinovky. Mne však táto celodenná verzia vyhovovala. Prebrali sme postup krok za krokom a na konci dňa sme videli výsledok. To bolo veľmi motivujúce! Kurz by som odporučila tým, ktorí už doma majú stroj, prípadne majú možnosť šiť, aby si jednotlivé postupy mohli opakovať a skúšať. Ja som prvý kurz absolvovala bez toho, aby som potom mohla trénovať a to bola chyba. Takže ak si raz túžite ušiť šaty či sukňu podľa svojho návrhu, smelo do toho! Viac sa dozviete tu: http://kurzymody.sk/

8 vecí pre novopečenú mamičku

Nedávno som v jednom „mamičkovskom“ časopise narazila na dvojstranu, ktorá ponúkala tipy na darčeky pre budúce resp. čerstvé mamičky. Čo im priniesť, keď prídete pozrieť bábätko. Neviem, kto a na základe čoho dával ten materiál dokopy, ale vyznelo to skôr inzertne ako reálne. Hneď prvý tip bol totiž retro kočík. Po prvé, je to dosť nákladná položka (veď áno, môžete sa poskladať) a po druhé, nemyslím si, že až tak veľa mamičiek po niečom takom túži. A ak predsa, ako sa hovorí, dobre si rozmysli svoje želania, mohli by sa ti splniť. To sa stalo mojej kamarátke, ktorá raz  stretla v nákupnom centre neuveriteľne štýlovú mamičku. Ladne vplávala do obchodu aj s dieťaťom v úúúúžasnom retro kočíku. A tak keď sa kamarátke narodil druhý syn, zohnala si retro kočík spod ruky aj ona. O pár mesiacov som bola tehotná i ja a dávala mi rady, ako vyberať kočík (o tom niekedy nabudúce) a prišla reč aj na retro záležitosť. „Splnila som si sen, ale na naše chodníky a počasie je to zbytočný luxus. Malý sa v ňom viezol asi trikrát. Potom som už využívala viac trojkombináciu,“ priznala kamarátka. Nehovoriac o tom, že býva v priestrannom dome a tak mala kde kočíky skladovať.

Ale aby som sa dostala k veci, ak vás čaká návšteva a vy chcete obdarovať mamičku a dieťa niečím pekným a praktickým, ponúkam vám zopár nápadov. Ešte pred tým, ale upozorním na niekoľko evergreenov, ktorým by som sa pri nákupe radšej vyhla.

Jednorazové plienky – viete isto, že mamička plánuje používať jednorázovky? V dnešnej dobre totiž stále viac mamičiek uprednostňuje látkové plienky. Nehovoriac o tom, že bábätko nemusí na niektoré značky plienok dobre reagovať.

Cumlíky – opäť platí to vyššie. Čo ak mamička nechce dieťa naučiť používať cumlík?

Albumy, do ktorých sa zaznamenávajú pokroky bábätka – stavme sa, že už dve také veci mamička dostala, alebo dostane od niekoho iného.

Kozmetika – ak už ju chcete kúpiť, vždy sa spýtajte, akej značke dáva mamička prednosť.

 

Čo by mamičku (a bábätko) mohlo potešiť

Detská deka – letné aj zimné variácie sa vždy zídu. Pekné veci nájdete napríklad na www.pletiemepredeti.sk.  Deka na obrázku je určená na jar/leto a stojí 18 €.

Látkové plienky – tie bambusové sú neuveriteľne mäkké, aj keď sa nežehlia. Môžete zaobstarať biele, alebo rôzne vzorované. Plusom je, že sú dostupné aj v DM drogérii. Ak chcete ale niečo “špeci” kliknite na www.kikko.sk. Trojicu plienok so srdiečkovým vzorom kúpite už za 12,40 €.

Fľašky – tých nie je nikdy dosť. Veľmi pekné sú od výrobcu Suavinéx. Kúpite ich napríklad na www.bambini.sk. Cena začína už okolo ôsmich eur. Ale dobrý výber nájdete opäť v DM drogériách.

Teplomer – mať teplomer určený iba pre bábätko je super vec. Mať také teplomery dva, je ešte lepšie. Ocenia to najmä mamičky, ktoré často s drobcom cestujú. Takže jeden teplomer majú vždy po ruke v prebaľovacej taške. Jasné, že zrejme doma má každá mamička digitálny teplomer. Ale mať jeden do zálohy je dobrý nápad. S takýmto darčekom teda nešliapnete vedľa. Ideálne je, ak má teplomer ohybnú koncovku, ako ten od Microlife. Kúpite ho napríklad na www.lieky24.sk za 6,79 €.

Kúpacia alebo šušťavá knižka – raz ju dieťatko určite využije. Kúpite aj na www.feedo.sk.

Prvé hračky – namiesto plastových vecičiek skúste siahnuť po niečom drevenom. Táto neuveriteľne krásna hrkálka stojí 9,99 € a kúpite ju na www.eduhracky.sk.

Uspávanky – alebo iné pesničky pre deti (predáva napr. www.gorila.sk)

Kniha pre mamu – za seba môžem odporučiť knihu Tajemství klidného dítěte od Tracy Hogg. (predáva napr. www.martinus.sk)

 

 

 

 

 

 

 

Svadobné šaty kedysi a dnes

Prvý blog som sa rozhodla venovať moje mame. Je to taký renesančný človek. Vie šiť (je vyučená krajčírka), pliesť, háčkovať, vyšívať a zvládne aj zložitejšie účesové kreácie. Veľa žien v jej veku ovláda rôzne takéto zručnosti. Ak si niekedy prečítate knihu Móda v ulicích protektorátu, tak vám bude jasné, že s takouto „výbavou“ musela kedysi počítať nejedna žena, pokiaľ sa chcela pekne a módne obliekať/upraviť.

Ale späť k mojej mame. Za svoju aktívnu kariéru krajčírky stihla ušiť nespočetne veľa šiat, samozrejme aj tých svadobných. Hoci je to s fotodokumentáciou trošku horšie, vybrala som zopár obrázkov z jej tvorby. Ide o šaty šité od sedemdesiatych rokov až po rok 2014, kedy mi svadobné šaty ušila na moju veselku. Možno v týchto obrázkoch nájdete okrem nostalgie aj nejakú inšpiráciu.

EPSON MFP image

moja mama

EPSON MFP imageEPSON MFP image

EPSON MFP image

EPSON MFP image

EPSON MFP image

EPSON MFP image

EPSON MFP image

EPSON MFP image

IMG_516603marec