Moja kamoška Lenka, ktorá má dve deti, ma pravidelne pri rôznych príležitostiach zásobuje vecami, o ktorých som ani netušila, že existujú. Nedočítala som sa totiž o nich v žiadnom mamičkovskom časopise a nenašla som ich v bežných obchodoch. Takým prípadom je aj zubná pasta a kefka značky Jack N´Jill.
Hanke začali rásť zuby už v štyroch mesiacoch a momentálne jej do kompletného mliečneho chrupu chýbajú už len štyri stoličky. Zúbky som jej čistila najprv gázou, neskôr kefkami na prst až sme skončili pri „normálnych“ kefkách pre deti. Medzi tým sme k Hankinmu prvému roku dostali do daru set (pohárik, kefka a zubná pasta) Jack N´Jill. S používaním sme začali pred pár dňami a už som nadšená. Hanka si totiž niekedy dala a niekedy nedala vyčistiť zúbky. Skúšali sme všeličo, no s krátkodobým efektom. Hneď ako sme ale začali používať zubnú pastu Jack N´Jill s malinovou príchuťou, všetko sa obrátilo k lepšiemu. Teraz si Hanka nechá ochotne vyčistiť zuby aj niekoľko minút!!!! A to už je čo povedať. Najlepšie na tom je, že sa nemusím stresovať, či prehltla alebo neprehltla pastu, pretože táto je absolútne bezpečná pre deti. Zubné pasty Jack N´Jill neobsahujú Sodium Lauryl Sulfat, cukor, fluoridy, konzervanty ani pridané farbivá. Kefka je v biokvalite a má peknú ergonomickú rúčku, takže dieťa ju ľahko uchopí. Čo je ale fakt sila, že okrem hlavy so štetinami, môžete zvyšok kefky smelo dať do kompostu! Rúčka je totiž vyrobená z kukuričného škrobu (a pozor, nie z geneticky upraveného). Vôbec celá filozofia firmy Jack N´Jill je veľmi ekologická. Na nete sa možno dočítať, že spoločnosť založili manželia z Austrálie – Jack a Jill po narodení ich prvého syna. Boli totiž frustrovaní výberom produktov ústnej hygieny pre deti, najmä ak chceli zabrániť zbytočnému kontaktu s chemikáliami. Ich rodina už v minulosti vyrábala zubné pasty (preto je na nich aj uvedené „since 1949“) a tak sa so svojimi skúsenosťami z farmácie pustili do vývoja. Podarilo sa a ich pasta bola spoločnosťou EGW označená za najbezpečnejšiu na svete (viac sa dočítate tu: http://www.ewg.org/skindeep/browse/baby+toothpaste/)
Ja ešte dodávam, že aj napriek tomu, že ide o prudko eko produkty, majú veľmi pekný a jednoduchý dizajn. Ak sa chcete pozrieť na celú ponuku, kliknite sem: http://www.jackandjillkids.sk/
Ak chcete vedieť, ako nepríjemne sa cíti matka, keď jej decko vreští na celý obchod a nedá sa utíšiť, spravte si dieťa. Ak chcete vedieť, ako vaše mesto myslí napríklad na telesne postihnutých, vyberte sa na úrady s kočíkom v MHD. A ak chcete vedieť, ako sa cítia šičky vo fabrikách niekde v Bangladéši, keď sa dozvedia, za koľko sa predáva oblečenie, ktoré šijú za pár drobných, choďte na kurz šitia.
Kvôli povinnostiam a dcérke som si nakoniec vybrala celodenný kurz. Za šesť hodín sme prebrali základy a ušili cropped top. Kurz sa konal v Petržalke, čiže dostupnosť na miesto je výborná. Šije sa na strojoch zn. brother, ktoré sú dosť „blbuvzdorné“ (lidlácka singerka je ale tiež v pohode). Za niekoľko hodín sme prebrali základné stehy, naučili sme sa všívať skrytý zips, podsádku, rukáv či lemovať šikmým prúžkom. Vyskúšali sme si aj overlock. Tento fajnový stroj poznám vďaka mojej mame. Mali ich aj v Lidli a doslova sa po nich zaprášilo, pretože ten kto šije vie, ako veľmi mu taký overlock môže uľahčiť prácu. Ale vyskúšali sme si aj tradičnejšie postupy.
Výsledok po celom dni bol už spomínaný top. Po všetkom strihaní, šití, páraní a znova šití som sa cítila, ako by som zabehla maratón. Skrátka šťastná a neuveriteľne hrdá, že som ušila niečo, čo síce nie je dokonalé ani zo srandy, ale teoreticky by sa to dalo nosiť. Môj muž sa doma pozrel na výsledok pohľadom: „Tak toto si šila šesť hodín? Ja by som to zmákol za jednu.“ A to je ono. Nedochádza nám, ako musia drieť tí, ktorí pre nás šijú dostupnú módu. A za aké peniaze. Oblečenie pre nás stratilo hodnotu. Šitie je náročný proces na pozornosť, čas aj zručnosť. Pokračovať však mienim aj naďalej. S kurzom som bola spokojná. Je možné ho absolvovať aj rozdelený na dvojhodinovky. Mne však táto celodenná verzia vyhovovala. Prebrali sme postup krok za krokom a na konci dňa sme videli výsledok. To bolo veľmi motivujúce! Kurz by som odporučila tým, ktorí už doma majú stroj, prípadne majú možnosť šiť, aby si jednotlivé postupy mohli opakovať a skúšať. Ja som prvý kurz absolvovala bez toho, aby som potom mohla trénovať a to bola chyba. Takže ak si raz túžite ušiť šaty či sukňu podľa svojho návrhu, smelo do toho! Viac sa dozviete tu: 
