Tri knihy, s ktorými prežijete (nielen) jar s deťmi naplno!

DSC_0212

Nikdy som nemala príliš rada zimu, ale odkedy mám deti, tak si užívam každé jedno ročné obdobie. Opäť objavujem veci, ktoré sú pre nás dospelých samozrejmosťou. V zime stromy spia, ale len čo sa trošku oteplí, nahodia prvé puky. „Z tých pukov budú listy,“ hovorím trojročnej Hanke, ktorá sa následne chce púčikov aj dotknúť. Dovolím jej to. Trhať ale nesmie. Ani snežienky. Je ťažké vysvetliť jej, čo je chránená kvetinka. Najmä ak stretávame ľudí, ktorí si s tým ťažkú hlavu nerobia a snežienky zbierajú. Ale nie o tom som chcela. Ak chcete seba a deti dostať von, teraz na jar je na to ideálna príležitosť. A ak potrebujete nejakú inšpiráciu, skúste zalistovať v týchto troch knihách. Sú úžasné!

DSC_0306

Rok v lese – Emilia Dziubak

Milujete Potulky zimou, jarou, letom či jeseňou od Rotraut Susanne Berner? Ak áno, tak potom určite siahnite po tejto knihe. Začiatkom roka vyšla aj v slovenskej verzii. Takmer žiadny text a milé obrázky zo života zvierat v lese. Knihu zoženiete napríklad tu.

DSC_0305

Počuješ rozprávať stromy? – Peter Wohlleben

O tomto pánovi som už písala. Tentoraz napísal knihu pre deti. Hoci ju vydavateľ odporúča pre vekovú kategóriu 6+, pokojne ju môžete používať aj s menšími deťmi. Nájdete v nej rôzne tipy ako objavovať stromy i lesné zvieratá. Publikáciu kúpite i tu.

DSC_0314

Můj první zápisník – Amélie Janíková

Túto knihu som objavila úplnou náhodou u mojich kamarátov. Nezoženiete ju v bežných kníhkupectvách…ani tých internetových. Ide totiž o samostatnú akciu Amélie Janíkovej, ktorá knihu aj ilustrovala. Na jej vydanie zohnala peniaze od ľudí cez startovac.cz. Kniha ponúka viac ako 80 aktivít, ktoré sú spojené s prírodou. Nájdete v nej strany na vymaľovanie, vystrihovačky, recepty či aktivity na poznávanie rastlín. Kniha je v češtine, čo nie je takmer žiadnou prekážkou (až na básničky a pomenovanie niektorých rastlín, ale to si dokážete ľahko preložiť). Viac o knihe sa dozviete tu.

Alebo si môžete pozrieť pekné video.

Reklamy

Hľadáme Knihoľubkov!

Tááákže. Poprosila som zlatú knihovníčku Silvinku Kupcovú, či by raz za čas niečo nenapísala na môj blog. Predsa len, pracuje s deťmi a knihami už dosť dlho na to, aby mohla rozdávať dobré rady. Veľmi sa teším na našu spoluprácu a hneď na úvod, by som vám chcela dať do pozornosti takú vec ako je klub Knihoľubkov. Ak chcete vedieť viac, tak čítajte nižšie.

Silvia

Hľadáme Knihoľubkov!

O výhodách čítania malým deťom, nie je pochýb. Rozvíja ich rečové schopnosti, fantáziu i samotné chápanie. Lenže čitateľom sa nikto nerodí, a tak je na nás rodičoch, aby sme zasiali semienko lásky ku knihám u našich ratolestí. Pomôcť s tým chceme aj my v mestskej knižnici v Prievidzi, a tak sme založili klub „Knihoľubkov“.

Klub je určený už najmenším deťom a ich rodičom či starým rodičom, alebo ich tetám či ujom…no skrátka všetkým, ktorým záleží na tom, aby deti čítali. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca. Budeme si spolu čítať jednoduchú rozprávku, ale tiež budeme hrať rôzne úlohy, spievať či sa pohybovať. Dôležité pre nás všetkých je a bude, aby sme sa naučili využívať priestory knižnice a odniesli sme si v srdiečku poznanie, že ten, kto ľúbi knihy, má priateľa na celý život.

Klub „Knihoľubkov“ organizuje Mestská knižnica Mikuláša Mišíka v KaSS pobočka Zapotôčky. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca o 9. hodine. Viac informácií získate na čísle 0904 752 760.

Silvia Kupcová

Plagátik o akcii si môžete pozrieť tu: Knihoľubkovia plagát abc

Keď dieťa nechce jesť ovocie ani zeleninu

DSC_0058DSC_0065DSC_0092DSC_0052DSC_0074DSC_0078DSC_0095DSC_0085

Ani neviem, kedy presne sa to stalo. Ale Hanka odmieta jesť ovocie. Keď sa pýtam prečo, tak mi odpovedá, lebo je sladké. Veľká sláva to nie je ani so zeleninou. Ale dokáže ju zobrať na milosť aspoň v podobe hustej polievky. Skúšala som všeličo, hrozby aj prosby a nakoniec som zobrala na pomoc knihu.

Nie, nekonal sa žiadny zázračný prerod. Stále sme vo fáze „hľadáme si cestu k ovociu a zelenine“, ale aj takéto aktivity prispievajú k tomu, že je Hanka zvedavá a chce vedieť, čo je jedlo, ako sa spracúva, prípadne čo sa z neho dá vyrobiť. Kniha Čo jeme pekne rozlišuje rôzne druhy potravín. Dieťaťu tiež jednoduchou formou priblíži, ako sa napríklad získava mlieko či vyrábajú cestoviny. Nechýba slovníček, hádanky ani kvíz. Komu by sa aktivít málilo a má aspoň základy z anglického jazyka, môže si kliknúť na internetový odkaz, ktorý je uvedený na konci tejto detskej encyklopédie. Nájdete tam linky na videá o potravinách, ovocné pexeso či recepty. Škoda len, že niektoré linky už nie sú funkčné. Každopádne je to ďalšia inšpirácia, ako zoznámiť dieťa s jedlom aj inak, ako iba na tanieri. Knihu by som odporučila deťom vo veku od dvoch rokov. Mladším stačí listovať a hovoriť o obrázkoch, staršie sa už dajú zapojiť aj do vyššie spomínaných aktivít.

Ďakujem vydavateľstvu Svojtka za poskytnutie výtlačku na recenziu.

Kniha mesiaca – Sprievodca lesom

DSC_0238DSC_0052DSC_0216DSC_0226DSC_0077DSC_0235DSC_0231

Ak čakáte niečo ako Príručku mladých svišťov, budete sklamaní. Kniha od Petra Wohllebena je písaná tak, ako keby ste sedeli s kamarátom pri čaji a on vám vyprával rôzne veci o lese.

Napríklad sa dozviete, že zvieratám je šumák, či máte na sebe zelenú alebo krikľavoružovú bundu, pretože sú farboslepé, že deti nemusia byť v lese ticho, že spoliehať sa na mach ako na kompas je blbosť alebo ako si spraviť pohodlnú „lesnú“ posteľ. Už prvá kniha, ktorá vyšla u nás od tohto autora – Tajný život stromov, spôsobila, že sa na náš les, ktorý máme za domom, pozerám úplne inak. Po knihe Sprievodca lesom mám chuť vyraziť von doslova za každého počasia. Áno, aj keď je takáto o ničom zima. Navyše autor dáva aj niekoľko tipov na aktivity, ktoré sa s deťmi dajú v lese robiť. Ale mám pocit, že deti sa vedia dobre zabaviť aj bez toho, aby im niečo linkovali dospelí. Hanka chodí do Lesoparku veľmi rada. Objavuje kôru, mach, listy a tiež zvieratká. Na pomoc sme si začali brávať aj lupu, lebo pod ňou sa môžu aj obyčajné veci zdať zaujímavejšie. Bola by som rada, keby si moje deti vybudovali lásku k prírode. Presne o to ide aj Petrovi Wohllebenovi. Jeho štýl je neuveriteľne láskavý a doslova hladí dušu. Kdesi som o autorovi čítala, že je považovaný za spisovateľskú superstar. Úplným právom. Ak teda hľadáte niečo na čítanie počas zimných večerov, určite siahnite po knihách od Wohllebena. Majú iba jedinú nevýhodu. Čítajú sa na jeden dych.

Prečo u nás nechodí s darčekmi Ježiško

DSC_0003DSC_0022DSC_0025DSC_0036DSC_0043DSC_0053DSC_0060DSC_0032

Aby bolo jasné. Nechodí ani Dedo Mráz či Santa. Vlastne chodí, ale iba “akože”. Naše deti vedia, že darčeky si dávame navzájom. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti (toho času to bol Dedo Mráz) a tak sme vždy vedeli, že darčeky nosia rodičia. Ba čo viac, napríklad ocino nás pravidelne brával na nákupy darčekov pre mamu. Dostávala naozaj fajnovosti. Jeden rok to bol napríklad lis na cesnak. Ale nie o tom som chcela. Myslím, že dôležitý bol celý odkaz, ktorý to v sebe nieslo. 

Už ako malému decku mi rodičia zriadili pokladničku, kde som si po celý rok šetrila drobné. Pred Vianocami sme šporkasku otvorili a spolu so staršou sestrou sme kúpili darčeky pre najbližších. Niečo sme aj vytvorili a keďže sestra bola taký ten večne nabudený aktivista, tak sme si pripravili aj pásmo vianočných piesní a básní, ktoré sme predniesli počas Štedrého večera. Moje Vianoce neboli ničím ochudobnené, preto ani my našim deťom nehovoríme, že im niečo Ježiško donesie. Vedia, že o darčekoch rozhodujeme my. A na oplátku sa ich snažíme viesť k tomuto spoločenskému úzu. Trochu ošemetná situácia nastáva, keď sa deti rozhodnú šíriť pravdu medzi svojimi kamarátmi. A tiež si aj my musíme neraz dávať pozor na jazyk pred inými deťmi, ktoré na Ježiška či Santu veria.

Ale aby sme sa vrátili k téme. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby nejaké darčeky vyrobili. Keďže deti tento blog zrejme nečítajú, môžem prezradiť, že staršia neterka Saška pre nás pripravila originálne tričká s potlačou linorytu. Keď dostaneme, foto zavesím na blog. Pred pár dňami som zase navrhla mladšej neterke Zuzke a dcérke Hanke, či by nechceli ako darčeky spraviť záložky do knihy. Stačili nám k tomu vylisované listy zo stromov, tvrdý papier, lepidlo, nožnice a nejaké fixky. Následné dekorovanie bolo už v detských rukách, hoci som im občas pomohla s písaním. Ešte ich musím zabaliť, pretože túto aktivitu už prenechali mne. Takže šťastné a veselé!

 

Čo (ne)očakávať od vianočného pečenia s deťmi

DSC_0125DSC_0079DSC_0110DSC_0104DSC_0066DSC_0086DSC_0154DSC_0164

Pôvodne mal mať tento blog titulok  Vianočné pečenie s deťmi – vol. 1. Ale po absolvovaní prvého tohtoročného pečenia na sviatky s tromi deťmi vo veku 3, 7 a 11 rokov, som usúdila, že zrejme žiadne vol.2 či nebodaj 3 nebude.

Tým sa vlastne dostávame k téme vianočného pečenia s deťmi. Určite ste už videli krásne nastajlované fotky usmiatych mám a detí, ktoré radostne vykrajujú úhľadné perníčky. Možno majú trošku zafúľané ruky či tváričky, ale takým tým milým spôsobom. Ako to ale zvyčajne vyzerá naozaj?

  1. Mladšie deti pristupujú k cestu ako k plastelíne. Potom sa čudujú, že sa cesto nespráva ako plastelína.
  2. Druhý bod, súvisí s prvým. Prečo by som nemohla vaľkať cesto na dlážke, keď plastelínu môžem? Prečo nemôžem z vyvaľkaného cesta na dlážke vykrajovať koláčiky a dávať ich na plech? Prečo nemôžem cesto z dlážky zamiesiť do ostatného cesta na stole? (Jáááj. Aha, ale ja už som tam nejaké cesto zamiesila.)
  3. Deti sú tvory tvorivé. Nečakajte, že sa dajú zviazať takou konvenciou ako formička. Najlepšie tvary sú ručné originály. Že ich nemáte potom s čím spojiť? No a?
  4. Ak pečiete s viac ako jedným dieťaťom, pripravte sa na hádky o: formičky (je jedno koľko ich vyložíte, všetci sa budú biť akurát o veveričku, alebo srdiečko, alebo niečo iné), o cesto (ona mi zobrala moje cesto, ja som ho už mala pekne vyvaľkané), o múku, o to, kto má pravdu a o…ľubovoľné doplňte.
  5. Nečakajte, že ich pečenie bude baviť do konca. Možno bude, u nás to z troch detí dali dve (najstaršia a najmladšia).
  6. Nečakajte, že napečiete šesť plechov koláčikov. S vyššie uvedeným nasadením zvládnete tak dva, možno tri.
  7. Určite očakávajte bordel v celej kuchyni, ktorý budete upratovať dvakrát dlhšie, ako trvalo celé pečenie. Ale čo už.

Vianočné pečenie s deťmi berte ako príjemné spestrenie chladných dní. Možnosť s deckami stráviť nejaký čas, vypestovať v nich zmysel pre trpezlivosť a hlavne sa zabaviť.

A ešte na záver recept na naše bezlepkové a bezlaktózové linecké koláče:

10 dkg kukuričnej múky

15 dkg MEHL FARINE od Schar

25 dkg MIX IT UNIVERZAL od Schar

16 dkg práškového cukru

3 bezlaktózové maslá (jedno 125 g)

2 žĺtka

Odporúčanie: Cesto po zamiesení nechajte odpočinúť tak cca 2 hodinky v chladničke. Vyvaľkajte na hrubšie ako pri lepkových lineckých koláčoch. Na vykrajovanie používajte formičky ako napríklad srdiečko alebo koliečko. Jemnejšie formičky sú síce fajn, ale po upečení sú koláčiky krehkejšie a tak sa ľahšie lámu. Pred tým, ako ich budete plniť, nechajte ich dobre vychladnúť.

Domáci stetoskop a mechanická ruka. Návod na výrobu aj s videom

DSC_0156

Pokračujeme v sérii aktivít na tému ľudské telo. Už som písala o peknej a vhodnej knihe. Tentoraz budeme vyrábať. A to stetoskop (teda niečo veľmi podobné) a mechanickú ruku. Výhodou týchto vecičiek je, že dokážete s nimi zabaviť trojročné, sedemročné ale aj jedenásťročné dieťa (overené v praxi). Tie staršie vám dokonca dosť významne môžu pomôcť s výrobou.

Mechanická ruka

Budete potrebovať: kartón, slamky, špagát, nožnice, lepiacu pištoľ, ceruzku alebo fixku

Postup: Najprv obkreslite svoju ruku na kartón. Menšie deti vám môžu pomôcť (prípadne ich nechajte ruku vyfarbiť či ozdobiť). Ruku vystrihnite. Slamky budú slúžiť ako kosti, tak ich narežte na kúsky – tri menšie a jeden dlhší (ten bude na dlani). Pomocou lepiacej pištole ich pripevnite na ruku. Cez slamky prevlečte špagát, na konci zauzlite. Ruka dobre poslúži na výuku názvov jednotlivých prstov. Ak dáte farebné slamky, môžete si precvičiť aj farby. A poťahovaním si dieťa vyskúša aj jemnú motoriku.

Stetoskop

Budete potrebovať: plastovú hadičku, dva lieviky, lepiacu pásku, nožík

Postup: Nožíkom odrežte kus plastovej hadičky. Na jej konce pripevnite lieviky, ktoré zaistíte lepiacou páskou. Hotovo. Je dobré, ak je pri používaní stetoskopu ticho a tiež nezaškodí, aby sa počúvalo pod tričkom. U nás sa to trochu zvrhlo a deti začali používať stetoskop ako telefón. Som rada, že nikto neohluchol.