DIY vianočné darčeky

DSC_0278DSC_0117DSC_0123DSC_0121DSC_0246DSC_0258

Aké boli vaše tohtoročné Vianoce? Tie naše by mohol niekto označiť ako minimalistické. Každé z našich detí dostalo dva darčeky – jednu hračku a jednu knihu. Rodine a priateľom sme sa snažili dať to, o čo naozaj stoja (predplatné časopisu, terče apod.). Najťažšou úlohou bolo vymyslieť darčeky pre deti našich kamarátov. Hračky alebo knihy? Na to si už netrúfam. Čo ak niečo z toho, čo vyberieme, už majú? Rozhodla som sa preto ísť tento rok do DIY darčekov. Chlapcom som ušila vaky, ale nie hocijaké. Môžu si ich vyfarbiť podľa vlastnej fantázie. A keďže zostala látka, moja mamina z nej ešte ušila vrecúška pre naše baby.

Ani my sme neobišli skrátka. Okrem pletených čapíc sme dostali aj úžasné vrecká na potraviny. Mamina ich ušila z utierok, čo znamená, že sa dajú prať aj na vysokej teplote. Pre mňa jednoznačne darček No. 1.

Domček pre bábiky

DSC_0240

DSC_0219DSC_0223DSC_0218DSC_0232DSC_0222DSC_0229DSC_0231

 

Všetko to odštartoval leták z Lidla, ktorý niekoľko týždňov pred Vianocami ponúkal domček pre bábiky. Naše deti (tým myslím neterky aj Hanku) už nejaký ten čas frčia na zvieratkách a „petšopákoch“. Vždy keď sa s nimi hrali, vypratali knižnicu, aby im spravili priestor na ich domček. Takže sa mojej mame zdalo ako dobrý nápad jeden taký im kúpiť.

Lenže, keď sme nad tým uvažovali, čím ďalej sme si uvedomovali, že potrebujeme trošku iný domček, aký je v ponuke. A vôbec, prečo nejaký nevyrobiť. Veď pravidelne sme s deckami domčeky vyrábali zo škatúľ. Prekutrali sme Pinterest a mama hneď navrhla prerobiť starú policu. Ľutujem, že nemáme foto pred prerábkou. Policu prerobila mamina s mojím manželom na štýl knižnice Ikea. Potom ju mamina vymaľovala ružovou farbou a moja sestra namaľovala okná. Najprv chcela nalepiť nejaké pohľadnice, ale takto to vyzerá oveľa lepšie. Nápad s dvomi hrnčekmi kakaa, ktoré sa chladia na parapete kuchynského okna je skrátka super! Do zhlobenia domčeka a výstavby podkrovia (!) sa zapojil aj môj tato a švagor. Zabralo to dosť času. Keby nesúrili Vianoce (tiež sme sa mohli skôr spamätať), dali sa spraviť napríklad strešné okná, alebo akože škridlová strecha. V našom domčeku ešte rátame s garnižou a záclonou. Predpríprava je už spravená. Keď ho decká na Vianoce objavili, výskali od radosti. Z Lidla sme nakoniec kúpili nábytok pre bábiky, ktorý potom dievčatá rozmiestnili, tak ako sa im páčilo. A neustále ho premiestňujú, takže občas je posteľ aj na povale.  Zvieratkám aj „petšopákom“ sa v domčeku veľmi páči. Jediný, kto tam zatiaľ nemá prístup lebo „sa tam nehodí“ je chúďa Barbie. Sorry baby!

Prečo u nás nechodí s darčekmi Ježiško

DSC_0003DSC_0022DSC_0025DSC_0036DSC_0043DSC_0053DSC_0060DSC_0032

Aby bolo jasné. Nechodí ani Dedo Mráz či Santa. Vlastne chodí, ale iba “akože”. Naše deti vedia, že darčeky si dávame navzájom. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti (toho času to bol Dedo Mráz) a tak sme vždy vedeli, že darčeky nosia rodičia. Ba čo viac, napríklad ocino nás pravidelne brával na nákupy darčekov pre mamu. Dostávala naozaj fajnovosti. Jeden rok to bol napríklad lis na cesnak. Ale nie o tom som chcela. Myslím, že dôležitý bol celý odkaz, ktorý to v sebe nieslo. 

Už ako malému decku mi rodičia zriadili pokladničku, kde som si po celý rok šetrila drobné. Pred Vianocami sme šporkasku otvorili a spolu so staršou sestrou sme kúpili darčeky pre najbližších. Niečo sme aj vytvorili a keďže sestra bola taký ten večne nabudený aktivista, tak sme si pripravili aj pásmo vianočných piesní a básní, ktoré sme predniesli počas Štedrého večera. Moje Vianoce neboli ničím ochudobnené, preto ani my našim deťom nehovoríme, že im niečo Ježiško donesie. Vedia, že o darčekoch rozhodujeme my. A na oplátku sa ich snažíme viesť k tomuto spoločenskému úzu. Trochu ošemetná situácia nastáva, keď sa deti rozhodnú šíriť pravdu medzi svojimi kamarátmi. A tiež si aj my musíme neraz dávať pozor na jazyk pred inými deťmi, ktoré na Ježiška či Santu veria.

Ale aby sme sa vrátili k téme. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby nejaké darčeky vyrobili. Keďže deti tento blog zrejme nečítajú, môžem prezradiť, že staršia neterka Saška pre nás pripravila originálne tričká s potlačou linorytu. Keď dostaneme, foto zavesím na blog. Pred pár dňami som zase navrhla mladšej neterke Zuzke a dcérke Hanke, či by nechceli ako darčeky spraviť záložky do knihy. Stačili nám k tomu vylisované listy zo stromov, tvrdý papier, lepidlo, nožnice a nejaké fixky. Následné dekorovanie bolo už v detských rukách, hoci som im občas pomohla s písaním. Ešte ich musím zabaliť, pretože túto aktivitu už prenechali mne. Takže šťastné a veselé!

 

Čo (ne)očakávať od vianočného pečenia s deťmi

DSC_0125DSC_0079DSC_0110DSC_0104DSC_0066DSC_0086DSC_0154DSC_0164

Pôvodne mal mať tento blog titulok  Vianočné pečenie s deťmi – vol. 1. Ale po absolvovaní prvého tohtoročného pečenia na sviatky s tromi deťmi vo veku 3, 7 a 11 rokov, som usúdila, že zrejme žiadne vol.2 či nebodaj 3 nebude.

Tým sa vlastne dostávame k téme vianočného pečenia s deťmi. Určite ste už videli krásne nastajlované fotky usmiatych mám a detí, ktoré radostne vykrajujú úhľadné perníčky. Možno majú trošku zafúľané ruky či tváričky, ale takým tým milým spôsobom. Ako to ale zvyčajne vyzerá naozaj?

  1. Mladšie deti pristupujú k cestu ako k plastelíne. Potom sa čudujú, že sa cesto nespráva ako plastelína.
  2. Druhý bod, súvisí s prvým. Prečo by som nemohla vaľkať cesto na dlážke, keď plastelínu môžem? Prečo nemôžem z vyvaľkaného cesta na dlážke vykrajovať koláčiky a dávať ich na plech? Prečo nemôžem cesto z dlážky zamiesiť do ostatného cesta na stole? (Jáááj. Aha, ale ja už som tam nejaké cesto zamiesila.)
  3. Deti sú tvory tvorivé. Nečakajte, že sa dajú zviazať takou konvenciou ako formička. Najlepšie tvary sú ručné originály. Že ich nemáte potom s čím spojiť? No a?
  4. Ak pečiete s viac ako jedným dieťaťom, pripravte sa na hádky o: formičky (je jedno koľko ich vyložíte, všetci sa budú biť akurát o veveričku, alebo srdiečko, alebo niečo iné), o cesto (ona mi zobrala moje cesto, ja som ho už mala pekne vyvaľkané), o múku, o to, kto má pravdu a o…ľubovoľné doplňte.
  5. Nečakajte, že ich pečenie bude baviť do konca. Možno bude, u nás to z troch detí dali dve (najstaršia a najmladšia).
  6. Nečakajte, že napečiete šesť plechov koláčikov. S vyššie uvedeným nasadením zvládnete tak dva, možno tri.
  7. Určite očakávajte bordel v celej kuchyni, ktorý budete upratovať dvakrát dlhšie, ako trvalo celé pečenie. Ale čo už.

Vianočné pečenie s deťmi berte ako príjemné spestrenie chladných dní. Možnosť s deckami stráviť nejaký čas, vypestovať v nich zmysel pre trpezlivosť a hlavne sa zabaviť.

A ešte na záver recept na naše bezlepkové a bezlaktózové linecké koláče:

10 dkg kukuričnej múky

15 dkg MEHL FARINE od Schar

25 dkg MIX IT UNIVERZAL od Schar

16 dkg práškového cukru

3 bezlaktózové maslá (jedno 125 g)

2 žĺtka

Odporúčanie: Cesto po zamiesení nechajte odpočinúť tak cca 2 hodinky v chladničke. Vyvaľkajte na hrubšie ako pri lepkových lineckých koláčoch. Na vykrajovanie používajte formičky ako napríklad srdiečko alebo koliečko. Jemnejšie formičky sú síce fajn, ale po upečení sú koláčiky krehkejšie a tak sa ľahšie lámu. Pred tým, ako ich budete plniť, nechajte ich dobre vychladnúť.