5 tipov ako deťom predstaviť umenie

DSC_0009DSC_0021DSC_0011DSC_0027DSC_0024

Pamätám si, že ako malé decko som si rada listovala maminou knihou Dejiny umenia 4. Nikdy som sa jej nespýtala, ako sa k nej dostala a prečo u nás nemáme predošlé tri diely. Podstatné však na tom je, že deti sú umením fascinované, rady sa pozerajú na zaujímavé obrazy i sochy, počúvajú hudbu a páči sa im tanec, preto by sme ich v tom mali podnecovať. Okrem návštev múzeí, galérií či koncertov im môžeme umenie sprostredkovať aj doma. Ako na to? Tento raz sa zameriame na obrazové umenie.

Karty s najznámejšími obrazmi. Vydavateľstvo Usborne ponúka sadu tridsiatich kariet, na ktorých sú vyobrazené najznámejšie maľby sveta. Na zadnej strane karty sa dozviete meno umelca, názov maľby a ďalšie základné fakty ako i zaujímavosti. My zatiaľ s kartami pracujeme tak, že si ich deti prezerajú. Pokiaľ ich nejaká maľba zaujme, tak si o nej viac prečítame. Nememorujeme. Ide mi najmä o to, aby deti vnímali estetickú stránku obrazu. Bohužiaľ, neviem o tom, že by existovala nejaká slovenská alebo česká verzia.

Zošit s aktivitami. Ak nemáte dostatok času alebo nápadov, skúste siahnuť po tomto zošite s aktivitami zameranými na umenie. Výborné dopĺňa karty, snáď i preto, lebo ide opäť o produkt z vydavateľstva Usborne. Na strane je umiestnený obraz so základnými faktami a k nemu sú priradené rôzne aktivity. Dieťa tak má napríklad niečo na obraze hľadať, prípadne môže nakresliť svoju verziu obrazu atď. Vtipný a zaujímavý spôsob, ako deťom priblížiť umenie. Zošit je vhodný aj pre staršie deti. Opäť však ide iba o produkt v anglickom jazyku.

Knihy o umení. Hrabala sa som sa v mojich knihách a objavila som publikáciu Slávne obrazy od Roberta Cumminga. Deti ocenia veľkosť obrazov, text, ktorý analyzuje a vykladá jednotlivé obrazy poteší skôr dospelých alebo väčšie deti. Každopádne, každý si z nej niečo odnesie. Naše deti si v nej rady listujú. Pokiaľ by ste mali záujem o túto konkrétnu knihu, budete sa musieť zrejme pozrieť niekde po antikvariátoch alebo knižniciach. Prípadne môžete siahnuť po iných knihách o umení. Vydavateľstvo Albatros pre deti pripravilo knihu Príbehy obrazov a sôch. Je to milé čítanie pre mladšie i staršie deti. Knihu sme kúpili Hanke na narodeniny a tak s jej darovaním ešte chvíľu čakáme.

Maľujeme ako umelci. Pokiaľ to chcete rozbaliť vo veľkom, neexistuje lepší zdroj inšpirácie ako youtube. Výborné videá ako namaľovať niečo, čo je inšpirované iným umelcom, robí Cassie Stephens. Ak sa zastavíte na jej kanáli, určite si preklikajte aj iné videá. Ako napríklad učí deti bezpečne strihať nožnicami. Pokiaľ máte tvorivého ducha a radi maľujete s deťmi, jej videá si zamilujete!

Workshopy. Skúste sa popozerať vo vašom meste, či máte možnosť navštíviť nejaký workshop pre deti, ktorý je zameraný na umenie. Zvyčajne sa takýchto projektov chopia múzeá a galérie. Slovenská národná galéria napríklad zvykne robiť program pre najmenších. Tvorivé dielne nájdete aj v bratislavskej Bibiane. Treba hľadať, googliť a pýtať sa.

Prečo naše deti nepozerajú televízor?

Stojíme s oboma deťmi v preplnenej čakárni u chirurga. Veľa vecí sa tu robiť nedá, veď je to napokon čakáreň. Moderná. S televízorom, ktorý by mal spríjemniť čakanie. Práve v ňom beží nejaký treťotriedny policajný seriál. Dobrý poliš so svojráznymi metódami dáva niekomu do držky. Trojročná Hanka sa pýta, prečo ten ujo bije druhého uja. Dostávam sa do úzkych, neviem, čo povedať. Na takúto situáciu som nebola pripravená. Doma totiž televízor nemáme.

Český psychológ Marek Herman vo svojej knihe Najděte si svého Marťana uvádza, že dieťa do troch rokov svojho života o sebe vlastne nevie. Nerozlišuje medzi sebou a okolitým svetom. Ak je hladné, je hladný celý vesmír. Ak pohne rukou, pohol rukou celý vesmír. Nebezpečenstvo tohto nerozlišovania je práve v televízii. Dieťa sa nevie ubrániť tomu, čo sleduje. Autor uvádza, že priemerné dieťa v televízii vidí do svojich 15 rokov asi 38 000 vrážd a 140 000 násilných činov. 

Vyššie spomínaná štatistika však nebola dôvodom, prečo sme sa rozhodli nemať televízor. Vyplynulo to z nášho predošlého života. Jedného dňa, to sme ešte nemali deti a myslím, že sme neboli ani manželia, sme sa presťahovali do podnájmu, kde nebola televízna prípojka. Hovorili sme si, že to vyriešime po výplate. Do výplaty boli dva týždne, a presne tých štrnásť dní nám stačilo na to, aby sme si od televízie odvykli. Ani keď sa narodili deti, sme na tom nechceli nič meniť. Život bez televízora je v určitom smere jednoduchší. Odpadáva mi cenzurovanie obsahu. Dosah reklamy je minimálny.

Sú situácie, kedy by mi televízia uľahčila spolužitie s dvomi malými deťmi? No jasné. Naše deti sa ale skrátka musia naučiť zabaviť aktívne samé. A to je niekedy dosť náročné. Trojročná Hanka to už zvláda výborne, 16-mesačná Agátka to zatiaľ dáva iba na chvíľku. Ale keďže vidím pokrok u staršej dcérky, som optimista. Zatiaľ to aj od nás vyžaduje určitú dávku trpezlivosti. Najlepšie sa to zvláda, keď sme prakticky celý deň vonku. Čo sa samozrejme nie vždy dá, ale tlačíme to na maximum (teda aj za horšieho počasia sa ide von aspoň na hodinku doobeda a poobede).

Nie sme ale úplne out. Máme internet. Ak teda chcem niekedy deťom pustiť rozprávku, riešim to práve takto. Internet mám v rukách iba ja, žiadnu interakciu nepripúšťam, pretože regulovať ho, je úplná nutnosť. Dávam do pozornosti toto video, na ktorom spisovateľ a umelec James Bridle okrem iného hovorí aj o tom, ako je možné sa z nevinnej detskej pesničky preklikať na perverzné video masturbujúceho Mickey Mousa. Technológie určite nie sú zlé, ale vyžadujú si od nás citlivý prístup najmä smerom k deťom. Pre niekoho ako ja, kto mal svoj prvý mobil v osemnástke a na internet chodil do internetovej kaviarne, je to veľká výzva.

Knižnica na mieru za asi 30 eur

DSC_0042DSC_0026DSC_0009DSC_0012

DSC_0030

Sťahovali sme sa do nového bytu a potrebovali sme niekde „uplacírovať“ detské knihy. Najskôr sme samozrejme chceli knižnicu kúpiť. Ale potom sme na internete foto knižnice, ktorá by sa nám naozaj páčila. Knihy sa totiž dali umiestniť až po strop, deti mali dobrý prehľad o knihách, pretože boli uložené čelom a nie bokom a navyše to bolo aj esteticky celkom zaujímavé. Manžel skonštatoval, že spraviť takú knižnicu nebude až taká veľká robota, ja som mu uverila a tak sme sa do toho pustili.

Rada používam množné číslo, hoci v mojom prípade išlo iba o natieranie a rozhodnutie o tom, aké medzery budú medzi poličkami. Všetko ostatné bolo na manželovi. A keďže my sme na internete našli iba fotky, ale nie postup, radi sa s našim know-how s vami podelíme. Takže tu je postup, ktorý spísal môj manžel:

  1. Namerať – naozaj platí dvakrát meraj a raz rež.
  2. Kúpiť materiál – budete potrebovať dosky na bočné steny, dosky na policu a guľatinu na priečky. Nezabudnite ani na skrutky, kovové L profily na uchytenie do steny a farbu. Za drevené časti sme zaplatili asi 20 eur, farba nás vyšla na cca 5 eur (nespotrebovali sme celú plechovicu) a skrutky stáli asi 5 eur.
  3. Narezať – režete len rovno, nemáte čo pokaziť. Nezabudnite vyrezať aj miesto na podlahové lišty, aby vám polica dosadla tesne k stene. My sme síce rezy neprebrúsili, ale odporúčam. Stačí zľahka prebehnúť šmirgľovým papierom.
  4. Natrieť – my sme zvolili bielu farbu, rovnako ako bola stena. Polica tak neudrie do očí, lepšie vynikli farebné detské knižky a hlavne sme už mali otvorenú plechovicu, lebo sme pred tým maľovali niečo iné.
  5. Zložiť a zoskrutkovať – najťažšia časť. Odporúčam si prizvať ešte jeden pár rúk, pôjde to rýchlejšie. Polica je síce plytká, no vysoká, aby nespadla, je dobré ju priskrutkovať k stene.

A teraz to najlepšie. Odkedy máme túto knižnicu, Hanku fascinujú obálky kníh a tak niekoľkokrát za deň stále niečo vyťahuje a chce si čítať. Aj Agátka už začína objavovať knihy a tak sme na najnižšie poličky umiestnili aj niečo pre ňu. Kvôli prístupnosti budú knihy „rotovať“, teda raz za čas sa knihy z vyšších políc premiestnia na nižšie. Okrem toho sme knižnicu ešte „vytuningovali“ nádobkami z IKEA. Pôvodne by mali slúžiť do kuchyne, my sme ich zavesili na knižnicu a plánujeme do nich dať pastelky.

Jar na salaši

DSC_0136DSC_0139DSC_0168DSC_0175DSC_0188DSC_0200

Čo by to bola za jar bez jahniatok? Povedala som si počas Veľkej noci, naložili sme decká do auta a išli sme sa pozrieť na salaš do Kamenca pod Vtáčnikom. Nikdy som o ňom nepočula, iba som videla pri ceste bilbord. Na výlet sme nahovorili aj švagra s deťmi.

A oplatilo sa. V priestoroch bývalého družstva býva asi dvesto oviec, nejaké kravy, včely, mačky a dva psy. Majiteľ, ktorý nás tam zbadal, bol neskutočne ochotný. Všetko nám ukázal a decká si dokonca mohli pohladkať novonarodené jahniatko. Samozrejme, že sme neodchádzali naprázdno. Kúpili sme si ovčiu hrudku. Najlepšiu na svete, presne takú, z ktorej vás pleskne o zem, keď si ju osolíte a poprášite červenou paprikou. Kravské nite sme zhltli ešte sme ani nenastúpili do auta. Všetko čerstvé s výbornou chuťou. Chlapi si dokonca dali aj žinčicu a tiež chválili. Pokiaľ budete nablízku, určite sa tam choďte pozrieť. Viac info nájdete tu.

Hľadáme Knihoľubkov!

Tááákže. Poprosila som zlatú knihovníčku Silvinku Kupcovú, či by raz za čas niečo nenapísala na môj blog. Predsa len, pracuje s deťmi a knihami už dosť dlho na to, aby mohla rozdávať dobré rady. Veľmi sa teším na našu spoluprácu a hneď na úvod, by som vám chcela dať do pozornosti takú vec ako je klub Knihoľubkov. Ak chcete vedieť viac, tak čítajte nižšie.

Silvia

Hľadáme Knihoľubkov!

O výhodách čítania malým deťom, nie je pochýb. Rozvíja ich rečové schopnosti, fantáziu i samotné chápanie. Lenže čitateľom sa nikto nerodí, a tak je na nás rodičoch, aby sme zasiali semienko lásky ku knihám u našich ratolestí. Pomôcť s tým chceme aj my v mestskej knižnici v Prievidzi, a tak sme založili klub „Knihoľubkov“.

Klub je určený už najmenším deťom a ich rodičom či starým rodičom, alebo ich tetám či ujom…no skrátka všetkým, ktorým záleží na tom, aby deti čítali. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca. Budeme si spolu čítať jednoduchú rozprávku, ale tiež budeme hrať rôzne úlohy, spievať či sa pohybovať. Dôležité pre nás všetkých je a bude, aby sme sa naučili využívať priestory knižnice a odniesli sme si v srdiečku poznanie, že ten, kto ľúbi knihy, má priateľa na celý život.

Klub „Knihoľubkov“ organizuje Mestská knižnica Mikuláša Mišíka v KaSS pobočka Zapotôčky. Prvé stretnutie sa uskutoční 27. marca o 9. hodine. Viac informácií získate na čísle 0904 752 760.

Silvia Kupcová

Plagátik o akcii si môžete pozrieť tu: Knihoľubkovia plagát abc

Keď dieťa nechce jesť ovocie ani zeleninu

DSC_0058DSC_0065DSC_0092DSC_0052DSC_0074DSC_0078DSC_0095DSC_0085

Ani neviem, kedy presne sa to stalo. Ale Hanka odmieta jesť ovocie. Keď sa pýtam prečo, tak mi odpovedá, lebo je sladké. Veľká sláva to nie je ani so zeleninou. Ale dokáže ju zobrať na milosť aspoň v podobe hustej polievky. Skúšala som všeličo, hrozby aj prosby a nakoniec som zobrala na pomoc knihu.

Nie, nekonal sa žiadny zázračný prerod. Stále sme vo fáze „hľadáme si cestu k ovociu a zelenine“, ale aj takéto aktivity prispievajú k tomu, že je Hanka zvedavá a chce vedieť, čo je jedlo, ako sa spracúva, prípadne čo sa z neho dá vyrobiť. Kniha Čo jeme pekne rozlišuje rôzne druhy potravín. Dieťaťu tiež jednoduchou formou priblíži, ako sa napríklad získava mlieko či vyrábajú cestoviny. Nechýba slovníček, hádanky ani kvíz. Komu by sa aktivít málilo a má aspoň základy z anglického jazyka, môže si kliknúť na internetový odkaz, ktorý je uvedený na konci tejto detskej encyklopédie. Nájdete tam linky na videá o potravinách, ovocné pexeso či recepty. Škoda len, že niektoré linky už nie sú funkčné. Každopádne je to ďalšia inšpirácia, ako zoznámiť dieťa s jedlom aj inak, ako iba na tanieri. Knihu by som odporučila deťom vo veku od dvoch rokov. Mladším stačí listovať a hovoriť o obrázkoch, staršie sa už dajú zapojiť aj do vyššie spomínaných aktivít.

Ďakujem vydavateľstvu Svojtka za poskytnutie výtlačku na recenziu.

6 vecí, ktoré sa zídu pre dieťa vo veku 6 až 12 mesiacov

Toto je môj zoznam vecí, ktoré by ste mohli dobre využiť pri krpcoch medzi polrokom a rokom. Ak máte iné zaujímavé tipy, napíšte do komentára.

Pančuchy na traky. Mamina môjho muža ich volá pančuchy s plastrónmi a moja mama zase socialistické pančuchy. Tak či onak, nám sa veľmi osvedčili. Pri lezení sa nešúchajú dole, dieťa ma v teple chrbát, neprekážajú v pohybe, sú odolné a navyše 100 % bavlnené. My používame tie od Tatrasvitu. Majú ich v rôznych farbách, a áno, majú ich aj v tej kakačkovej, ktorú sme ako decká nosili. Ale hoci nie som fanúšikom hnedej, musím povedať, že po praktickej stránke, táto farba nemá chybu.

DSC_0066

Zubná kefka. Hanke aj Agátke začali ísť zúbky pomerne skoro. To znamená, že sa o ne musíme starať dlhšie a najmä poriadne, aby im vydržali, kým im nenarastú stále zuby. Hľadala som nejakú zubnú kefku pre Agátku, ktorá má momentálne 5 zubov. V DM drogérii sme našli takéto kombo. Ide o hryzadlo a kefku. Obe sú v obehu, pretože Agátke priebežne rastú ďalšie zúbky. Zatiaľ pre Agátku nepoužívame pastu, zdá sa mi to skoro. Pokiaľ sa vám nechce investovať do kefky, zúbky môžete čistiť aj gázou namotanou na prst. U nás sa to nikomu nechce riskovať, pretože Agátka dosť hryzie.

Zubné oblbováky. Mám pocit, že pri Agátke si každý jeden zub fakt „užijeme“. Preto striedame rôznych pomocníkov na úľavu. Zatiaľ sa nám najlepšie osvedčil Paralen. Ale ten dávam až v hraničnej situácii. Druhá najlepšia pomoc je Camilia. Ja viem, že mi niekto povie, že je to homeopatikum a tak si to iba nahováram, ale za seba poviem, že je tam fakt vidieť zlepšenie. Pomáhame si aj lokálnymi vecami ako napr. olejom od Saloos – První zoubek, alebo Dentinoxom či Kamistadom. Všetko to má ale veľmi krátkodobý efekt. Tak ako aj hryzadlá z chladničky.

DSC_0070

Nohavičkové plienky. Ak používate jednorazové plienky, toto môže byť zaujímavý tip do prebaľovacej tašky. Hneď ako začnú byť deti aktívne, môže byť problém ich prebaliť. Doma s tým ešte viem celkom efektívne bojovať (narýchlo strčím dieťaťu nejakú zábavku do ruky), horšie je to ale vonku. Preto sme si zadovážili nohavičkové plienky, ktoré sa veľmi ľahko a hlavne rýchlo nasadia. Rovnako rýchlo sa aj dávajú dole. V ponuke ich majú prémiové značky, ale aj DM značka Babylove či BIPA značka Babywell. My používame DM a BIPA plienky a sme veľmi spokojní.

DSC_0068

Vrecká na pyré. Ovocné pyré začala robiť manželova mamina (mohla by som napísať, že je to moja svokra, ale keď mne sa slovo svokra tááááák nepáči) ešte keď bola Hanka malá a pokračuje v tom aj teraz. Zavaruje ho do pohárov a my ho tak môžeme pekne preliať do vrecka. Keď sme niekde vonku je to veľká pomoc, pretože nemusíme so sebou ťahať ani pohárik ani lyžičku. Je to veľmi praktická pomôcka. Vrecká na pyré kúpite napríklad v DM drogérii. Tie sú dokonca vhodné aj do mrazničky!

DSC_0060

Zvuková knižka. Nie som zástancom blikotavých a vyhrávacích hračiek. Aj tak sú deti každý deň bombardované rôznymi podnetmi. Na milosť som ale zobrala zvukové knihy. Už pri Hanke som si všimla, že pomerne skoro dokázala vnímať zvuky zvierat a ostalo jej to doteraz. Nedávno sme dostali od kamarátky takúto zvukovú knihu. Myslím, že je z LIDLa. Okrem zvukov, ktoré nie sú veľmi hlasné, obsahuje kniha aj pekné ilustrácie. Publikácia má zaoblené hrany strán, čo je tiež výhoda, najmä pre bezpečnosť dieťaťa. Na knihe sa síce píše, že je určená pre deti od 18 mesiacov, ale pokojne by som ju odporučila aj mladším deťom.