Veľmi jednoduché kŕmidlá pre vtáky

dsc_0111dsc_0099dsc_0085dsc_0133dsc_0203

Jednoduchšie to snáď už ani nemôže byť. Ak hľadáte návod na to, ako s deckami prežiť zimné dni a pritom aj niečo vyrobiť, skúste to s týmito kŕmidlami pre vtáky. Návod (ak sa to tak dá nazvať) na ich výrobu som našla v časopise Krásný rok, ktorý zase čerpá zo stránok svobodnahra.cz a ucimesevenku.cz. Pokiaľ radi trávite dni vonku, určite si na tieto stránky kliknite.

A teraz k samotným kŕmidlám. Potrebovať budete rolku od toaleťáku, povrázok, tuk (my sme použili bravčovú masť) a vtáčí zob. Výroba je ľahká, zvládnu ju aj menšie deti. Rolku natriete tukom, pomáčate vo vtáčom zobe, pripevníte povrázok a hotovo. Stačí rozvešať na najbližšie stromy a sledovať, ako sa vtáčiky kŕmia.

Pokiaľ máte chuť vyrobiť si trošku zložitejšie kŕmidlo, kliknite na môj starší blog.

Reklamy

DIY vianočné darčeky

DSC_0278DSC_0117DSC_0123DSC_0121DSC_0246DSC_0258

Aké boli vaše tohtoročné Vianoce? Tie naše by mohol niekto označiť ako minimalistické. Každé z našich detí dostalo dva darčeky – jednu hračku a jednu knihu. Rodine a priateľom sme sa snažili dať to, o čo naozaj stoja (predplatné časopisu, terče apod.). Najťažšou úlohou bolo vymyslieť darčeky pre deti našich kamarátov. Hračky alebo knihy? Na to si už netrúfam. Čo ak niečo z toho, čo vyberieme, už majú? Rozhodla som sa preto ísť tento rok do DIY darčekov. Chlapcom som ušila vaky, ale nie hocijaké. Môžu si ich vyfarbiť podľa vlastnej fantázie. A keďže zostala látka, moja mamina z nej ešte ušila vrecúška pre naše baby.

Ani my sme neobišli skrátka. Okrem pletených čapíc sme dostali aj úžasné vrecká na potraviny. Mamina ich ušila z utierok, čo znamená, že sa dajú prať aj na vysokej teplote. Pre mňa jednoznačne darček No. 1.

Knižnica na mieru za asi 30 eur

DSC_0042DSC_0026DSC_0009DSC_0012

DSC_0030

Sťahovali sme sa do nového bytu a potrebovali sme niekde „uplacírovať“ detské knihy. Najskôr sme samozrejme chceli knižnicu kúpiť. Ale potom sme na internete foto knižnice, ktorá by sa nám naozaj páčila. Knihy sa totiž dali umiestniť až po strop, deti mali dobrý prehľad o knihách, pretože boli uložené čelom a nie bokom a navyše to bolo aj esteticky celkom zaujímavé. Manžel skonštatoval, že spraviť takú knižnicu nebude až taká veľká robota, ja som mu uverila a tak sme sa do toho pustili.

Rada používam množné číslo, hoci v mojom prípade išlo iba o natieranie a rozhodnutie o tom, aké medzery budú medzi poličkami. Všetko ostatné bolo na manželovi. A keďže my sme na internete našli iba fotky, ale nie postup, radi sa s našim know-how s vami podelíme. Takže tu je postup, ktorý spísal môj manžel:

  1. Namerať – naozaj platí dvakrát meraj a raz rež.
  2. Kúpiť materiál – budete potrebovať dosky na bočné steny, dosky na policu a guľatinu na priečky. Nezabudnite ani na skrutky, kovové L profily na uchytenie do steny a farbu. Za drevené časti sme zaplatili asi 20 eur, farba nás vyšla na cca 5 eur (nespotrebovali sme celú plechovicu) a skrutky stáli asi 5 eur.
  3. Narezať – režete len rovno, nemáte čo pokaziť. Nezabudnite vyrezať aj miesto na podlahové lišty, aby vám polica dosadla tesne k stene. My sme síce rezy neprebrúsili, ale odporúčam. Stačí zľahka prebehnúť šmirgľovým papierom.
  4. Natrieť – my sme zvolili bielu farbu, rovnako ako bola stena. Polica tak neudrie do očí, lepšie vynikli farebné detské knižky a hlavne sme už mali otvorenú plechovicu, lebo sme pred tým maľovali niečo iné.
  5. Zložiť a zoskrutkovať – najťažšia časť. Odporúčam si prizvať ešte jeden pár rúk, pôjde to rýchlejšie. Polica je síce plytká, no vysoká, aby nespadla, je dobré ju priskrutkovať k stene.

A teraz to najlepšie. Odkedy máme túto knižnicu, Hanku fascinujú obálky kníh a tak niekoľkokrát za deň stále niečo vyťahuje a chce si čítať. Aj Agátka už začína objavovať knihy a tak sme na najnižšie poličky umiestnili aj niečo pre ňu. Kvôli prístupnosti budú knihy „rotovať“, teda raz za čas sa knihy z vyšších políc premiestnia na nižšie. Okrem toho sme knižnicu ešte „vytuningovali“ nádobkami z IKEA. Pôvodne by mali slúžiť do kuchyne, my sme ich zavesili na knižnicu a plánujeme do nich dať pastelky.

I believe in unicorn

Minule som mala debatu s osemročnou neterkou na tému: Na čo verím. Hoci ako som už spomínala, naše deti neveria, že darčeky nosí Ježiško, veria na všeličo iné. Ako som sa dozvedela od neterky, tak konkrétne citujem: „Verím na jednorožcov, pegasov, pegarožcov a víly.“ Vraj dokonca na youtube existujú videá, ktoré potvrdzujú, že jednorožce fakt existujú. Nemala som odvahu ich vyhľadávať (tie videá, nie jednorožce).

Staršia neterka (12 rokov) sa rozhodla na Vianoce spraviť tričká. Stali sa veľkým hitom a už sme jej stihli zavesiť na krk ďalšie objednávky. Na výtvarnej (chodí do súkromnej ZUŠ sem) najprv spravila grafiku jednorožca (tému si vybrala sama), ktorú následne odtlačili na tričká. Potom už jednorožcovi dofarbila hrivu, takže každé tričko je vlastne originál. A keďže sme chceli, aby to stálo za to, netlačilo sa na hocijaké „päťkorunové“ tričko, ale kúpili sme biele tričká v Slovenke. Poviem vám, ten pocit, keď nosíte kvalitnú bavlnu, je neuveriteľný! Nehovoriac o tom, že tričká držia tvar (aj farbu) aj po X vypraniach. Keďže Hanka sa do trička zamilovala, tak sme jej dali vyrobiť ešte jedno s krátkym a dlhým rukávom. A mysleli sme aj na seba, takže už čoskoro sa bude môj manžel premávať po uliciach s takýmito tričkom. Už sa neviem dočkať, hehe.