„Teta knižničiarka, teta knižničiarka!“ vykrikujú deti spoza mreží na knihovníčku Silviu Kupcovú, aby im otvorila. Je niečo pred desiatou hodinou ráno a tretiaci s ňou majú dohodnuté stretnutie. Keďže táto mestská knižnica sa nachádza v škole, jej priestory sú vzájomne oddelené spomínanou mrežou. Deti sa na stretnutie evidentne tešia. Dnes sa bude rýmovať, budú sa skladať aj čítať básničky. Po takomto tvorivom písaní, môžu deti vrátiť knihy, ktoré si minule požičali a vybrať si nejaké iné. Jeden chlapec si požičiava knihu s názvom Našej mame hrabe. Okamžite to komentujú jeho dve spolužiačky. Áno, áno, je to tak. Aj ich mamám hrabe. Uvedomujem si, že o pár rokov zrejme rovnaké súdy budú o mne vynášať aj moje deti. Ak to ale bude v knižnici pri takejto príležitosti, tak budem iba rada. Knihy sú v našej rodine niečo ako náhrada za televíziu. Nebudem však klamať. Ich nákup ide do peňazí. Preto som začala zvažovať, že trojročnú Hanku zapíšem do knižnice. Je to ale možné? A sú na takýchto malých čitateľov knižnice pripravené? Aj o tom a všeličom inom som sa rozprávala s knihovníčkou Silviou Kupcovou.

Prečo je dôležité, aby deti čítali?

Zopakujem len to, čo všetci dôverne poznáme. Lepšie sa im učí, vyjadruje a ľahšie formulujú vlastné myšlienky, ktoré majú v hlavách.

Za tie roky, čo pracujete v knižnici s deťmi, zmenili sa nejak ich návyky?

Návyky sa nemenia, skôr čitateľský vkus, ktorý je ovplyvnení médiami. To, čo vidia v televízii, chcú v knihách. Napríklad teraz išiel večerníček Websterovci, vyšla kniha a hneď bol záujem. Keď boli v kurze filmy o Harrym Potterovi, tak chceli aj knihy. Ale taká vlna je aj pri dospelých čitateľoch. To, čo ide v televízii, pýtajú aj v knihách.

Čítajú dnešné deti viac alebo menej v porovnaní s deťmi spred desiatich rokov?

Myslím, že tak desať rokov dozadu sme stratili jednu generáciu čitateľov. Dnes sú to štrnásť až pätnásťročné deti. Podcenili sme boom počítačov, všetkého blikajúceho a tým sme túto čitateľskú generáciu akoby vynechali, čo vidieť. Ale dnešné deti sa opäť vracajú ku knihám a po troche čitateľov pribúda.

Čo najradšej čítajú deti?

Tak ako som spomínala. Sú veľmi ovplyvnené médiami. Pri menších deťoch sú to napríklad Disney príbehy, väčšie zase siahajú po fantasy literatúre. Celkovo ale dnešné deti potrebujú v knihách veľa obrázkov. Ak by som mala hovoriť o kategórii detí na prvom stupni základnej školy, tak pokiaľ nie sú v knihe obrázky, ostane ležať nepovšimnutá. Rozdiel vidieť aj v rámci rôznych vydaní jednej knihy. Ak v sú tom novšom pútavejšie obrázky, deti si vyberú práve tú.

Ktorá kniha sa u vás v knižnici najviac požičiava?

Deti teraz najviac pýtajú knihu o Websterovcoch. V rámci literatúry pre dospelých sú to najmä detektívky od Dominika Dána či severských autorov.

A o čo je najmenší záujem?

Na našej pobočke sa náučná literatúra požičiava menej ako beletria.

Navštevujú vás viac dievčatá alebo chlapci?

Asi do štvrtého ročníka je to na rovnako. Po piatom ročníku sa to láme a vyhrávajú dievčatá.

Koľko rokov musí  mať dieťa, ktoré sa chce prihlásiť do knižnice?

Ak sa rodič rozhodne, môže zapísať dieťa aj hneď po narodení. My vítame v knižnici aj menšie deti. Čím skôr sa dieťa bude zoznamovať s prostredím kníh a knižnice, tým skôr si vypestuje návyk čítať.

Nájdu sa u vás aj knihy pre trojročné deti?

Máme leporelá i rozprávkové príbehy. Zo začiatku číta dieťaťu rodič. Sprostredkuje mu tým zážitok.

Chodia k vám na pobočku mamičky s malými deťmi?

Máme ročných aj dvojročných čitateľov. Rodičia postupne prichádzajú na to, že kniha naučí deti lepším zvykom. Návšteva knižnice s takým malým dieťaťom, potom vyzerá tak, že prídu s kočíkom. Vyložia sa, niektorí prezujú seba i dieťa a idú do detského oddelenia, kde si vyberú knihu a môžu sa posadiť na koberec. K dispozícii je im aj pár hračiek. Ak chcú, môžem im pomôcť vybrať knihy. Deti tiež baví aj následné požičanie knihy. Máme snímač a počítač, kde knihu zapíšeme a to malých čitateľov tiež fascinuje.

Akú úlohu pri vytváraní čitateľských návykov zohráva škola a rodina?

Čo sa týka čitateľskej gramotnosti do asi štvrtého ročníka, je to u detí tvrdý dril. Musia sa naučiť čítať a popasovať sa s tým. Až neskôr sa zo samostatného čítania stáva pôžitok. Pokiaľ ale dieťa doma nevidí čítať dospelých, ťažko si nájde cestu. Nehovorím, že sa to nedá dobehnúť. Ale dieťa to potrebuje niekde vidieť. Aspoň počas návštev školy v knižnici. Občas sa mi stane, že príde mama a povie mi, aby som nepožičiavala jej dieťaťu knihu, pretože si to doma aj tak nečíta. Vtedy mi je smutno. Ako som spomínala, neplatí, čítaj si sám, veď to už vieš. Treba si s dieťaťom sadnúť, rozoberať s ním príbeh či knihu. Menším deťom sa netreba báť zahrať divadlo či aspoň zmeniť tón hlasu.

Čo okrem požičiavania kníh ponúka knižnica?

Budem hovoriť o našej pobočke. Ročne tu zorganizujeme asi dvesto podujatí pre školy aj škôlky. Cieľom je naučiť deti, že je tu pre nich knižnica, prostredie je priateľské a pokojné, takže v poobedňajších hodinách sa tu dajú spraviť aj domáce úlohy. Na organizovaných akciách ich nikto neznámkuje. Ide skôr o tvorivé písanie a čítanie. Snažím sa im vždy predstaviť niečo zaujímavé a navnadiť ich, aby zisťovali, ako príbehy končia alebo ako by mohli končiť. Napríklad, čo by bolo, ak by vlk nezjedol Červenú čiapočku? Ideálne by bolo, keby po takejto doobedňajšej návšteve s pani učiteľkou, prišli poobede do knižnice aj s rodičmi. V marci plánujeme založiť klub mamičiek s deťmi, aby sa nám táto čitateľská  komunita rozrastala.

Ako by mala vyzerať ideálna knižnica pre deti?

Pestrý nábytok i podsedáky. Malo by to byť útulné miesto, kde sa deti môžu aj schovať. Oddeliť kútik pre najmenšie deti. Čo sa týka kníh, mali by to byť nové tituly. Starším deťom by zase bolo dobré ponúkať literatúru primeranú ich veku napríklad komiksy.

Kto rozhoduje o nákupe kníh?

Nákup kníh riešime s kolegyňami na základe dopytu čitateľov a rozpočtu. Polovicu peňazí vyhradím na literatúru pre dospelých a druhú polovicu dám na knihy pre deti. Minulý rok sme nakúpili asi 500 kníh. Občas nám aj ľudia darujú knihy. Väčšinou sú to staršie tituly, ale nás poteší i to. Minulý rok sme takto získali asi 800 kníh. Väčšinou ide o beletriu a detektívky zo sedemdesiatych rokov. Darovanej detskej literatúry je menej.

Akú radu by ste mi dali, keby som chcela kúpiť deťom dobrú knihu?

Treba sa orientovať tým, čo človek cíti a myslí si, že by bolo dobré pre jeho konkrétne dieťa. Inšpirovať sa môžete na stránkach knižníc. Krásnu ponuku detských kníh má aj vydavateľstvo Artforum. Do svojho online kníhkupectva starostlivo vyberá knihy www.mrkvicka.sk. Platforma Úlet s knihou sa zaoberá tým, čo všetko sa dá robiť s knihou. Stojí za to si kliknúť aj na mamatata.sk/citajtesnami. A samozrejme na pobočke, podľa toho, čo dieťa zaujíma, viem poradiť aj ja.

Akí čitatelia chodia do tejto pobočky knižnice?

Máme asi 660 čitateľov, z toho je 520 detí od prvého do piateho ročníka. Ostatní sú pracujúci a dôchodcovia. Dôchodcov je viac ako pracujúcich.

Silvia Kupcová

Vyštudovala Strednú knihovnícku školu v Bratislave. Začínala v knižnici, neskôr pracovala v inom odvetví, ale v roku 2002 sa vrátila. Približne odvtedy sa venuje aj detskému čitateľovi. V súčasnosti pôsobí na pobočke Mestskej knižnice Mikuláša Mišíka v KaSS v Prievidzi.